43-ročná Noel žila pred vojnou na severe v Bajt Lahíji, kvôli bojom utiekla so štyrmi deťmi a manželom do Chán Júnisu na juhu, aj tam ale od začiatku decembra prestalo byť bezpečne. Tak sa premiestnili do oblasti Rafahu do základnej školy, ktorú prevádzkuje úrad OSN pre palestínskych utečencov UNRWA. „Rozdávajú datľové sušienky raz denne, ale to nestačí pre celú rodinu,“ uviedla Noel.
Jedlo v troskách domov
Raz sa manžel Noel vydal hľadať jedlo niekoľko kilometrov. Mohol ho zasiahnuť nálet, ale vrátil sa so zemiakmi, cibuľou a balíčkom šošovice. Našiel to v troskách domu, ktorý zničila bomba. „Nemali sme to ale kde uvariť. Nakoniec nám jedna rodina požičala kastrólik, urobili sme vonku oheň a uvarili to. Deti sa najedli, ale my s manželom nie, schovali sme to na budúci deň,“ popísala Noel.
Humanitárne organizácie varia šošovicovú alebo fazuľovú polievku vonku vo veľkých kotloch, zatiaľ čo okolo čakajú davy ľudí s kastrólikami, vedierkami či lavórmi. Nie vždy ale jedlo vystačí pre každého, hrnce sú prázdne a okolo stále čakajú hladné deti.
Podľa humanitárnych pracovníkov desiatky tisíc tehotných a dojčiacich žien v Gaze trpia podvýživou. V posledných dvoch týždňoch sa tiež výrazne zhoršila dostupnosť humanitárnej pomoci, podľa OSN je distribúcia dodávok v Pásme Gazy na pokraji zrútenia.
„Ľudia nevedia, kam ísť, nevedia, kde je bezpečne, nemajú sa kam schovať,“ opísal situáciu v Pásme Gazy Carl Skau zo Svetového potravinového programu OSN, ktorý oblasť v decembri navštívil.
Denník Haarec sa spýtal na situáciu s humanitárnou pomocou aj úradu izraelského ministerstva obrany, ktorý má na starosť palestínsku civilnú záležitosť. „Od vypuknutia vojny vošlo cez prechod Rafah (z Egypta) a prechod Kerem Šalom (z Izraela) viac ako 6 300 kamiónov s pomocou,“ uviedol úrad.
Vojna ale trvá už skoro tri mesiace a v priemere je to teda zhruba 70 kamiónov denne, čo je podľa OSN veľmi málo. Pred vojnou do Pásma Gazy jazdilo denne 500 nákladných áut s pomocou.
