Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Martine potvrdila prítomnosť vírusu vtáčej chrípky u uhynutej volavky popolavej, ktorá sa našla v oblasti pod správou Národného parku Veľká Fatra. Volavku objavili v obci Dubové, v okrese Turčianske Teplice.
O náleze, ktorý sa stal 7. októbra, informovala miestna obyvateľka a následne to oznámila Správe NP Veľká Fatra, ktorá zverejnila informácie na svojom webe.
„Volavka nevykazovala žiadne viditeľné známky zranenia ani poškodenia, preto sme sa obrátili na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Martine so žiadosťou o jej vyšetrenie na vtáčiu chrípku. Vyšetrenie potvrdilo prítomnosť tohto vírusu,“ uviedla zoologička Národného parku Veľká Fatra, Mária Apfelová.
Dodala, že v tomto období prebieha migrácia vtákov, čo vedie k ich koncentrácii vo veľkých kŕdľoch, kde je prenos chorôb, vrátane vtáčej chrípky, jednoduchší a rýchlejší.
„Každý úhyn voľne žijúcich vtákov by sa mal hlásiť miestnemu pracovisku ochrany prírody alebo priamo Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Každý nález je potrebné nahlásiť bezodkladne,“ vysvetlila.
Správa Národného parku odporúča, aby ľudia nemanipulovali s uhynutými alebo chorými vtákmi
Ak dôjde ku kontaktu s vtákmi alebo ich výkalmi, je dôležité dodržiavať základné hygienické opatrenia, ako je umývanie rúk mydlom alebo ich dezinfekcia.
„Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky z voľne žijúcich vtákov na verejnosť je nízke. Väčšina prípadov prenosu na ľudí bola spojená s úzkym priamym kontaktom s chorou hydinou. Aby sa znížilo riziko nákazy od voľne žijúcich vtákov, ľudia by sa mali vyhýbať dotýkaniu sa chorých alebo uhynutých vtákov holými rukami,“ odporučila Mária Apfelová.
Vtáčia chrípka (aviárna infuenza) je infekčné vírusové ochorenie vtákov spôsobené vírusom chrípky, ktorý môže nakaziť aj niektoré druhy cicavcov v vrátane človeka.
„Všetky vtáky sú na vírus vnímavé, aj keď niektoré druhy sú odolnejšie ako iné. V minulom roku sme mali potvrdený pozitívny nález vtáčej chrípky aj u výra skalného (Bubo bubo). Sťahovavé vodné vtáctvo a najmä kačice divé sú prírodným rezervoárom vtáčej chrípky a zároveň sú tieto vtáky aj najviac odolné voči infekcii. Naopak, domáca hydina mimoriadne vnímavá voči nákaze,“ píše sa v správe.
Príznaky infekcie vtáčou chrípkou sa môžu u vtákov líšiť. Vo voľnej prírode môže ísť o jednotlivý alebo hromadný úhyn vtákov bez viditeľného poranenia. Inkubačná doba sa pohybuje od 1 do 7 dní u jednotlivca a až do 14 dní v rámci kŕdľa, pričom závisí od kmeňa vírusu, dávky infekcie, spôsobu vystavenia a druhu vtáka. U domácej hydiny môžu byť varovné nasledovné príznaky:
- pokles príjmu krmiva alebo vody o viac ako 20%
- pokles v produkcii vajec o viac ako 5% trvajúci dlhšie ako 2 dni
- týždenná miera úmrtnosti vyššia ako 3%
- akýkoľvek klinický prejav alebo posmrtná zmena, ktorá svedčí pre vtáčiu chrípku – choré vtáky často sedia alebo stoja v polokomatóznom stave, pričom sa ich hlavy dotýkajú zeme. Hrebene a podbradové laloky sú cyanotické (modré) a edematózne (opuchnuté). Často je prítomná silná vodnatá hnačka a vtáky sú nadmerne smädné. Dýchanie môže byť sťažené a dá sa pozorovať nadmerné slzenie, nechutenstvo. Hemorágie (krvácaniny) sa dajú pozorovať na častiach kože, ktoré nie sú pokryté perím. Úmrtnosť v kŕdli kolíše od 50 do 100% (hromadný úhyn vtákov tj. 5 a viac kusov).
Ak sa v chove vyskytne ohnisko, vtáky musia byť na mieste utratené a nariaďujú sa veterinárne opatrenia.
Zavádzajú sa aj opatrenia na zabránenie vstupu infikovaných vtákov a ich produktov do potravinového reťazca, nakoľko vírus sa môže šíriť aj prostredníctvom hydinového mäsa a vajec. V každom prípade dôkladné varenie zabezpečí, aby mäso a vajcia neobsahovali žiaden vírus. Riziko nakazenia širokej verejnosti vírusom zo živých zvierat alebo z hydinových výrokov je nízke a neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa menili stravovacie návyky.
Kmeň H5N1 vírusu vtáčej chrípky, ktorý bol prvýkrát zistený v roku 1997, je považovaný za potenciálny zdroj budúcej pandémie chrípky. Riziko spočíva v možnej mutácii vírusu, ktorá by umožnila jeho prenos z človeka na človeka podobne ako pri klasickej chrípke, čo sa zatiaľ nestalo. V Európskej únii sa vtáčia chrípka tradične objavuje sezónne v zimných mesiacoch (október až marec), pričom počas jednej sezóny sa väčšinou šíri jeden dominantný kmeň. Od roku 2022 sa však sezónnosť ochorenia stala menej výraznou a vírus sa šíri aj počas leta, hoci v menšom rozsahu.
V EÚ platia prísne veterinárne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu z voľne žijúcich vtákov na hydinu a na obmedzenie výskytu ohnísk v chovoch hydiny.
Prevenciou je oddelenie hydiny od kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, jeho prirodzenými biotopmi a vodnými zdrojmi, ktoré vtáky využívajú. V oblastiach s potvrdenou nákazou sú zavádzané ešte prísnejšie opatrenia, ktoré stanovuje Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS).
