V Kolíne nad Rýnom zomrel vo štvrtok 29. februára legendárny milovník swingu, hudobník a spevák Eugen Šváb. TASR o tom informoval redaktor publicistiky RTVS Martin Jurčo.
Šváb sa narodil 26. novembra 1934 v Gelnici. Ako spevák začínal v Košiciach v tamojšej sále PKO na rôznych kultúrnych podujatiach, ktoré sa neskôr presunuli do športovej haly.
Hral aj na ďalších hudobných, najmä kaviarenských, produkciách v Košiciach. Najviac si cenil neskoršie hranie a spev v kaviarni Slávia, a to najmä počas 60. rokov. V zoskupení, v ktorom hral a spieval, sprevádzali aj ďalších dobových košických interpretov, ako Lauru Klčovú, neskôr Evu Sepešiovú či Helenu Okresovú a ďalších.
Po augustovej okupácii v roku 1968 odišiel ako hudobník oficiálne do Fínska, neskôr sa usadil v Nemecku. Na Slovensko prišiel po novembrovej revolúcii. Na začiatku 90. rokov sa predstavil aj v pesničkovej súťaži Repete.
Neskôr postupne s Orchestrom Pavla Zajáčka a ďalšími telesami vzniklo niekoľko albumov: Chcem mať viac, Farebný kolotoč, Hudba a vášeň a ďalšie. Zamerané boli najmä na oblasť swingovej hudby, kde sa uplatnil aj ako autor textov.
Koncertoval do vysokého veku
Maturoval v roku 1953 na strednej priemyselnej škole na Strojárenskej ulici v Košiciach, kam sa rodina presťahovala z Gelnice, lebo otec bol zamestnaný na súde.
Na bicie začal hrať na strednej škole v školskom orchestri a Eugen Šváb začal spievať. Pre košický Korzár dodal: „V PKO sa nachádzal jediný dynamický mikrofón v Košiciach. Ostatné Tesly mali trojuholníkový tvar a tam ste mohli revať zo všetkých síl a aj tak neznelo ani echo, ani hall, pretože na to ich zosilňovače nemali žiadne zariadenie. Pre hudobníka-amatéra bolo najväčšou poctou, keď mohol ísť do rozhlasu a tam sa konečne počul, ako spieva. Keby mali dnes hudobníci také podmienky ako vtedy, polovica z nich by to zabalila.
Po potlačení Pražskej jari Alexandra Dubčeka sa mu podarilo v roku 1969 emigrovať do Nemecka, kde sa zamestnal v automobilovom závode Ford.
Účinkoval až do vysokého veku na verejných koncertoch a venoval sa i výchove mladých interpretov.
Svoje životné skúsenosti a peripetie opísal v biografickej knihe Nič nie je náhodou (2016).
