Od mája 2010 viedol Vlastimil Harapes jeden rok Balet Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Na divadelných doskách predviedol Vlastimil Harapes mnoho výrazných baletných kreácií. Zaujal napríklad ako ideálny predstaviteľ princov v baletoch Labutie jazero, Spiaca krásavica, Popoluška či Luskáčik.
V rokoch 1977 až 1983 bol stálym hosťom západonemeckej porýnskej opery v Duisburgu/Dűsseldorfe (Deutsche Oper am Rhein), hosťoval v Škótskom národnom balete, v súboroch Tokyo City ballet, v rímskej Akadémii tanca i v tamojšej opere. Jeho tanečnému umeniu tlieskalo publikum v desiatkach krajín Európy a tiež v Japonsku, v Austrálii, na Kube i v ďalších krajinách.
Obľúbený herec aj pred kamerami
Meno Vlastimila Harapesa je späté nielen s divadlom a tancom, ale uplatnil sa tiež pred filmovými a televíznymi kamerami. Debutoval v snímke Starci na chmelu (1964). Okrem toho si zahral napríklad v poetickej dráme Markéta Lazarová (1967), v psychologickej dráme Den pro mou lásku (1976), v komédiách Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977) a Jak dostat tatínka do polepšovny (1978), v rozprávke Panna a netvor (1978), v dráme Bolero (2004) alebo v televíznych seriáloch F. L. Věk (1970), či Comeback (2008-2011).
Vlastimil Harapes bol nositeľom titulu zaslúžilý umelec (1976) a národný umelec (1989). V roku 2000 mu Európska únia umenia udelila Európsku cenu Gustava Mahlera za baletné výkony a v roku 2012 si prevzal Cenu Thálie 2011 za celoživotné tanečné majstrovstvo.
V roku 2016 vstúpil do siene slávy pražského Národného divadla, na doskách ktorého prežil viac ako 40 rokov. Do roku 1992 bol ženatý s nebohou českou speváckou legendou Hanou Zagorovou.
