Zúri na Ukrajine na pomery moderných vojen už „dlhá vojna“? Aj keby sme ju počítali len od februára 2022, keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu?
Niekde som narazil na štatistiku, že v 20. storočí je priemerná dĺžka trvania konfliktov približne dva roky. V predchádzajúcich storočiach to bolo dlhšie. Dostávame sa teda v porovnaní s 20. storočím ku konfliktu, ktorý už bude mať nadpriemernú dĺžku trvania.
A vzhľadom na to, aký má vojna na Ukrajine priebeh, sa nedá očakávať, že by len tak skončila. Niečo ako „dlhá“ vojna teda najskôr skutočne čoskoro dosiahneme. A skutočne je, myslím, fér napísať, že vojna na Ukrajine trvá už minimálne od roku 2014, hoci jej intenzita bola do februára 2022 neporovnateľne nižšia. Aj preto môžeme hovoriť o vojne dlhého trvania, ktorá sa navyše zmenila aj na geopolitický stret.
Dokážete povedať, či sa počas tých dvoch rokov ukáže, kto má navrch, alebo či sa stáva, že aj po dvoch rokoch príde náhly zlom?
Počas dvoch rokov sa určite ukáže, kto má zásadne navrch a súpera prevalcuje, alebo je to viac vyrovnaný súboj, kde sú fázy so striedavými úspechmi tej či onej strany. Ani to však neznamená, že nakoniec nemôže dôjsť ku kolapsu. Ak je to vojna totálna so sebazničujúcim nasadením, kde kompromis vlastne nie je možný – buď porážka, alebo víťazstvo, zlom nastane aj tak.
Čo nejaký príklad z histórie?
Počas vojny ruží v rokoch 1455 až 1485 sa v Anglicku vojna prelievala striedavo v prospech rodov Yorkov či Lancasterov a ich prívržencov. Po finálnej bitke pri Bosworthe, kde zahynul kráľ Richard III. z rodu Yorkovcov, sa však vytvorila nová mocenská situácia. Novým kráľovským rodom sa stali Tudorovci.
Tomáš Řepa: Ukrajinský boj si zaslúži obdiv a podporu
🟢Spotify → https://t.co/s1wZr1WxIO
🎧Web → https://t.co/eW2AiLgBp2
🟣Apple Podcasts → https://t.co/91WJApQbo6Veríme, že sa vám bude dnešná časť páčiť a budeme radi, ak ju posuniete svojim priateľom alebo podporíte… pic.twitter.com/b8CT1yqlbA
— Aktuálne o Ukrajine (@oukrajine) January 6, 2024
Napoleonské vojny boli zase späté s oveľa väčšou pohyblivosťou armád, všetko nakoniec smerovalo k rozhodujúcej bitke celého ťaženia a tam sa prejavili nazbierané chyby a schopnosť vnútiť protivníkovi svoju vôľu, donútiť ho k chybám. Krásnym príkladom môže byť Napoleonov triumf pri Slavkove a ťaženie tretej koalície. Rozhodnuté bolo väčšinou po niekoľkých mesiacoch.
A ak pôjdeme do menej vzdialenej minulosti?
Zásadné vojny 20. a 21. storočia majú veľkú premennú v tom, či dominujú skôr zbrane pre ofenzívnu alebo naopak defenzívnu činnosť. To je pritom ten najväčší rozdiel medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Myslím si, že súčasná vojna na Ukrajine je niekde presne medzi nimi. Tú dynamickú fázu, keď jedna či druhá strana dokázala postúpiť o mnoho kilometrov za pár dní, máme teraz na dlho, alebo aj trvalo, za sebou.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
