Prekvapením podľa neho nie je opätovné zavedenie mimoriadneho zdanenia bankového sektora, ktoré má negatívne dôsledky. Snaha zabrániť jeho prenosu na spotrebiteľa bude podľa inštitútu pravdepodobne znamenať nárast regulácie sektora. „Za veľmi rizikové považujeme diskusie o „spravodlivej“ výške zdanenia nadmerných ziskov. Toto opatrenie už nemá byť len krízovým, pre konkrétny sektor, ale trvalou súčasťou daňového systému. Nielen právnické, ale aj fyzické osoby budú podnikať v neistote, kedy štátny úradník ich zisk vyhlási za nadmerný,“ upozornil INESS.
Z programového vyhlásenia podľa neho tiež cítiť, že sa vláda chystá na riadenie podnikateľskej činnosti. A to nielen zabezpečovaním tlaku na rast miezd, ale aj vypracovaním novej stratégie hospodárstva do roku 2030, či obnovením Rady vlády pre konkurenčnú schopnosť a produktivitu. „To sú kroky, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k rastu štátnych zásahov a regulácií v hospodárstve,“ varoval inštitút.
Časť venovaná energetike je podľa neho iba deklaratórna. Vníma v nej silné body ako kompenzácie, úloha štátu v podnikoch, štátny výkupca či výstavba ďalšieho jadrového zdroja, ale bez akýchkoľvek detailov. Dobrou správou je podľa INESS stabilita v podpore jadrových zdrojov, aj keď výstavba novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach by mala byť odložená na neskôr.
V časti programu ministerstva práce podľa inštitútu absentuje najdôležitejší princíp, ktorým je adresnosť. „Za jediný náznak skutočne sociálnej politiky môžeme označiť návrh na zavedenie nového konceptu životného minima. Vzhľadom na to, že rast životného minima roky až dekády nedosahoval ani úrovne inflácie, je nové definovanie životného minima potrebné,“ vysvetlil INESS. Fiškálne najdrahšou politikou je podľa neho zavedenie plnohodnotného 13. dôchodku, nasleduje zachovanie a implicitné schvaľovanie nedávno zavádzaných plošných rodinných dávok.
