Tragický incident pri Detve spustil lavínu otázok o regulácii medvedej populácie na Slovensku. Odborníci a politici sa nezhodujú na príčinách konfliktov ani na efektivite navrhovaných opatrení. Vláda však schválila odstrel 350 jedincov, čo kritizuje nielen opozícia, ale aj odborná verejnosť. Majú sa ochranári báť o narušenie rovnováhy v prírode? O regulácii medvedej populácie v relácii Téma s moderátorkou Hanou Kostelníkovou diskutovali štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa (SNS) a poslankyňa NR SR Tamara Stohlová (PS).
Medvede na Slovensku: Premnožené alebo len veľa?
V reakcii na smrteľný útok medveďa na 59-ročného muža v blízkosti Detvy vláda schválila odstrel 350 medveďov hnedých. Ide o najvyššiu kvótu za posledné desaťročia, ktorá má podľa vlády znížiť riziko stretov medzi ľuďmi a šelmami. Rozhodnutie však rozdelilo odbornú aj politickú verejnosť.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Filipa Kuffu nie je správne hovoriť o premnožení medveďov, ale skôr o ich vysokom počte. „Medvede nie sú premnožené, ale ich populácia je vyššia, než by mala byť. Optimálny počet pre Slovensko je približne 800 jedincov, no aktuálne ich máme podľa genetických analýz zhruba 1100 až 1300,“ uviedol Kuffa. Dodal, že reálny počet môže byť ešte vyšší, keďže areál výskytu medveďov sa za posledné roky rozšíril o ďalších 300 000 hektárov.
Tamara Stohlová, podpredsedníčka parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za Progresívne Slovensko, však nesúhlasí s tým, že samotný počet medveďov je hlavnou príčinou konfliktov. „Nie je to len o počte. Konflikty spôsobuje aj ľudská činnosť, ako je vnadenie divokej zveri či nedostatočne zabezpečené kontajnery,“ upozornila Stohlová.
Vnadiace miesta: Problém alebo mýtus?
Jedným z najspornejších bodov diskusie je otázka vnadenia divokej zveri. Stohlová tvrdí, že vnadiace miesta lákajú medvede bližšie k ľuďom a menia ich prirodzené správanie. „Medvede hľadajú najľahšiu cestu k potrave. Ak sú vnadiská plné kukurice alebo iných potravín, logicky ich to priťahuje,“ vysvetlila Stohlová a zdôraznila potrebu regulácie vnadenia.
Kuffa však tento argument odmieta a tvrdí, že pravidlá pre vnadenie sú dnes oveľa prísnejšie ako v minulosti. „Od roku 2019 sme výrazne obmedzili množstvo a druhy potravín používaných na vnadenie,“ povedal Kuffa a dodal: „Tvrdenie, že všetky konflikty súvisia s vnadiskami, je zavádzajúce. Útoky sa dejú aj hlboko v horách alebo v oblastiach bez akýchkoľvek vnadísk.“
Pomôže odstrel znížiť riziko?
Rozhodnutie o odstrele vyvolalo otázky aj o jeho efektivite. Kritici poukazujú na to, že podobné opatrenia v minulosti nepriniesli očakávané výsledky. V roku 2024 bolo usmrtených rekordných 144 medveďov, no počet stretov s ľuďmi neklesol. Stohlová tvrdí, že bez riešenia základných príčin konfliktov – ako sú vnadiace miesta či nezabezpečený odpad – nebude mať ani zvýšený odstrel želaný efekt.
„Je úplne jedno, či odstreľujeme 150 alebo 350 medveďov. Ak neodstránime lákadlá, ktoré ich približujú k ľuďom a menia ich správanie, útoky budú pokračovať,“ varovala Stohlová.
Kuffa však verí, že zníženie populácie môže pomôcť minimalizovať riziko stretov. „Matematika je jednoduchá: čím menej medveďov máme, tým nižšia je pravdepodobnosť konfliktu,“ argumentoval Kuffa a prirovnal situáciu k problému s myšami v dome. „Ak máte chalupu plnú myší, musíte ich počet zredukovať.“
Tragédia v Detve je varovný prst
Incident pri Detve bol podľa Stohlovej jasným dôkazom toho, ako vnadiace miesta ovplyvňujú správanie medveďov. „Na mieste tragédie sa našli stopy kukurice zo starého vnadiska. To jasne ukazuje na príčinu útoku,“ uviedla Stohlová.
Kuffa však tieto tvrdenia spochybňuje. „Nie je dokázané, že by útok priamo súvisel s vnadiskom. Takéto prepojenie je špekulatívne,“ povedal Kuffa a dodal, že podobné incidenty sa dejú aj ďaleko od miest s vnadiacimi zariadeniami.
Dlhodobé riešenia sú nevyhnutné
Diskusia o regulácii medvedej populácie poukazuje na širší problém správy prírodných zdrojov a ochrany biodiverzity na Slovensku. Zatiaľ čo vláda presadzuje odstrel ako krátkodobé riešenie, odborníci volajú po komplexnejších opatreniach. „Potrebujeme lepšie zabezpečiť kontajnery s odpadkami a regulovať vnadiace miesta,“ zdôraznila Stohlová. Podľa nej by mala byť prioritou aj osveta medzi obyvateľmi horských oblastí.
Kuffa uznáva potrebu dlhodobých riešení, no trvá na tom, že aktuálny odstrel je nevyhnutný pre bezpečnosť obyvateľstva. „Musíme konať rázne a okamžite,“ uzavrel Kuffa. Rozhodnutie vlády tak zostáva kontroverzné a ukazuje náročnosť hľadania rovnováhy medzi ochranou ľudí a zachovaním prírodného dedičstva Slovenska.
Sledujte reláciu Téma na našom YouTube a dozviete sa viac
