Boháček tvrdí, že každé z výdavkových opatrení zasiahne určitú skupinu ľudí, ktorá to pocíti na poklese ich príjmov. Ak sa následky nedotkli žiadnej skupiny obyvateľov, nemožno potom hovoriť o reálnej konsolidácii financií. Práve preto vníma Boháček ako hlavný cieľ úspor opatrenia, ktoré ponechajú občanom iné možnosti, ako si nahradiť výpadok príjmov.
Získanie vyše miliardy eur do štátnej kasy
Pokiaľ sa vláda rozhodne skrátiť dĺžku trvania poberania zvýšených prídavkov na dieťa, síce sa podpora nedostane mladým rodinám, ale na druhej strane zostane možnosť na zabezpečenie si alternatívneho zdroja príjmu skorším opätovným zapojením sa do pracovného procesu.
Odborníci sa venovali štedrosti slovenského sociálneho systému, keďže v ňom registrujú enormné množstvo plytvania verejnými zdrojmi. Prvým nevyhnutným krokom je zavedenie adresnej pomoci sociálne najviac zraniteľným skupinám. V súčasnosti sa veľká časť z pomoci vypláca plošne, čo znamená, že peniaze dostávajú aj tí, ktorí na ne vôbec nie sú odkázaní.
„Úplne ideálne by bolo navrhnúť balík opatrení, ktoré budú spĺňať požiadavky adresnosti sociálnej pomoci najviac zraniteľným kategóriám domácnosti poskytovanej na úkor verejných financií po vzore najvyspelejších krajín EÚ s akcentom na elimináciu poskytovania daňových, odvodových benefitov fyzických osôb a plošných dotácií cien energií tým subjektom, ktorí ju vzhľadom na svoje príjmy nepotrebujú,“ odporúča Pavelka.
Viac než miliardu eur by vláda ušetrila úpravou niektorých opatrení. Stačí zrušiť 13. a rodičovský dôchodok, upraviť prídavky na dieťa a zmeniť automatický systém valorizácie miezd v štátnej sfére. Tu by sa znížili verejné výdavky o približne 1,3 miliardy eur.
„To by bol veľmi pozitívny začiatok úsporného úsilia a vyslalo by to taktiež pozitívny signál aj pre Európsku úniu, ktorá u nás realizuje procedúru nadmerného dlhu,“ dodáva Boháček.
Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana chce zasiahnuť ešte tvrdšie. Navrhuje, aby celková konsolidácia prebehla výhradne na strane výdavkov, keďže až 40 percent z ich celkového objemu sa týka sociálnych transferov a ďalších 25 percent predstavujú platy štátnych zamestnancov.
