Albumy Bioelektrovízia a Druhá doba?! skupiny Banket vychádzajú v reedícii na CD aj vinyle, ktorý sa v posledných rokoch teší mimoriadnej obľube.
Skupina Banket, ktorej hlavnou osobnosťou bol Richard Müller, bola aktívna v rokoch 1984 – 1991 a patrila medzi priekopníkov syntetizátorovej elektronickej populárnej hudby na Slovensku. Bioelektrovízia bol ich debutový štúdiový album, ktorý vyšiel v roku 1986 vo vydavateľstve Opus. Avantgardným elektronickým popom výrazne oživil slovenskú modernú populárnu hudbu v jej najlepšom období o ďalší rozmer.
Album je koncentráciou mnohých talentovaných autorov a hudobníkov (Daniel Mikletič, Ján Štrasser, Martin Karvaš, Svaťo Juřík, Dušan Hájek, Vašo Patejdl či Andrej Šeban), ktorým dominuje vtedy začínajúci, dnes legendárny autor i interpret Richard Müller. Hlavnými hitmi sú Tlaková níž, Salieri, Slon v porceláne a predovšetkým nesmrteľné Patejdlovo a Mikletičovo Po schodoch.
„V Opuse nám povedali pred vydaním albumu, že by bolo dobré, keby sa na debute objavil aj renomovaný autor. Ja som si vybral Vaša Patejdla. Ponúkli nám texty Po schodoch a Cintorín nenarodených piesní. Vašo si vybral samozrejme Cintorín nenarodených piesní s lepším textom, ale v Opuse skonštatovali, že to nie je správna voľba, lebo to pripomína cintorín a kríže, ktoré by nemali byť na albume začínajúcej kapely. Urobil teda Po schodoch, hit, ktorý ‚vyrobil‘ moju kariéru,“ spomína Richard Müller na výber piesne debutového albumu skupiny Banket.
V roku 1988 nadviazal Richard so svojou skupinou Banket na úspešný debut albumom Druhá doba?! Zastabilizoval zloženie skupiny v zostave Müller – Šeban – Juřík – Frátrik, pričom Andrej Šeban sa stal v tvorbe a aranžovaní hudobnej zložky jeho hlavným umeleckým partnerom.
„Album Druhá doba?! považujem za mimoriadne dobrý hlavne vďaka Andrejovi Šebanovi,“ pripomína spevák. K textárom Müllerovi a Mikletičovi pribudol ďalší významný spolupracovník Peter Uličný. Výsledkom je gitarovejší a poprockovejší album s moderným zvukom a so šansónovými presahmi, čo bolo neskôr pre Richarda typické. K najväčším hitom patria Zlaté časy, Slovenské tango, ako aj paródia Plesový marš na hudbu Johanna Straussa staršieho.
