Andrea Stískalová je vyštudovanou zdravotnou sestrou, ktorá si pri záchrane života v metre uvedomila dôležitosť prvej pomoci aj mimo nemocničných lôžok. Pred 6 rokmi založila firmu, stala sa kvalifikovanou inštruktorkou prvej pomoci a v súčasnosti vzdeláva v prvej pomoci všetkých, ktorí chcú mať istotu, že v urgentnej situácii nespanikária a ani neublížia.
Rovnako aj počas Vianoc sú základy prvej pomoci priam až nevyhnutnosťou, najmä pokiaľ obľubujete vianočného kapra alebo vyprážate pod časovým stresom. Pri popáleninách si dajte pozor na domáce recepty, ktoré vám môžu privodiť ďalšie zdravotné problémy, zaseknuté kostičky z kapra nemusia byť takou tragédiou, ako sa na prvý pohľad zdajú, a aj na štipľavé korenie v očiach existuje rýchla a účinná prvá pomoc.
V kurzoch prvej pomoci ste ako doma a radíte už viac ako 13-tisíc Slovákom. Ako ste sa k tejto téme dostali? Čo všetko predchádzalo tomu, že ste sa stali kvalifikovanou inštruktorkou?
Odjakživa som bola pomáhač. Už počas práce na ARO v pražskej nemocnici som často zachraňovala ľudí mimo nemocnicu. Vtedy som si uvedomovala, že mnohí ľudia vôbec nevedia, ako zvládnuť základnú prvú pomoc. Moja cesta stať sa inštruktorkou začala v metre, kde som musela resuscitovať pána, ktorý to potreboval. Už tam som vedela, že nemám okolo seba žiadnych lekárov, kolegyne, lieky ani prístroje a musela som použiť len svoje vedomosti a ruky. Neskôr som pracovala ako školská sestra v Medzinárodnej škole v Prahe, kde sme mali každý týždeň rôzne úrazy a náhle stavy. Vtedy sme aj s kolegyňou boli prvé, ktoré museli okamžite situáciu vyhodnotiť a správne reagovať. Zmanažovať všetko, čo bolo potrebné v danom momente urobiť.
Zatiaľ som mala vzdelávanie zamestnancov v prvej pomoci v rámci svojej pracovnej náplne. Zlom nastal, keď sme sa mali sťahovať späť na Slovensko a ja som si nevedela predstaviť pracovať znovu na zmeny v nemocnici a doma som mala dve malé deti. Moja kolegyňa mi raz pri obede povedala: „Andrea, veď to je jasné, čo budeš robiť. Ty budeš školiť prvú pomoc. Ty si na to stvorená.“
Poznáte ten pocit, že vám ako v animovanom filme svitne žiarovka nad hlavou? Tak to sa stalo mne. Mala som to celú dobu pred nosom a nevidela som to. Nasledovali niekoľkomesačné prípravy na to, aby som mohla na Slovensku školiť prvú pomoc. A že to veru nebola ľahká cesta. Byrokracia je stále veľká. V roku 2018 sme sa, ja a moja firma ABClife s.r.o., oficiálne stali poskytovateľom služieb – kurzy a školenia prvej pomoci.
Blížia sa vianočné sviatky a s nimi aj zdravotné ťažkosti, ktoré nás v priebehu roka väčšinou obchádzajú. Ktoré patria v súčasnosti k tým, ku ktorým sa oplatí poznať zásady prvej pomoci?
Popravde ani nejde o zdravotné ťažkosti, ale skôr o to, ako ľudia dokážu rozlíšiť vážnosť situácie. Nie pri každom úraze alebo kašli je potrebné volať záchranku či utekať na pohotovosť. Skôr by som chcela apelovať na ľudí, aby záchranný systém nevyužívali ako taxíky. Len si predstavte, že jedným, nie zrovna akútnym výjazdom, môže prísť o život kvôli zdržaniu iný človek. Buďme ohľaduplní a niekedy stačí prísť na školenie prvej pomoci, aby ste sa naučili, čo si všímať, ako správne reagovať, aké sú základné kroky, ktoré môžeme urobiť doma bez volania záchranky či návštevy pohotovosti.
Tie sú tiež dosť preplnené a je niekedy zbytočné sedieť na pohotovosti 4 – 5 hodín. Chápem, že sú akútne situácie, ktoré ani doma nedokážete zvládnuť a potrebujete si odborníkov zavolať. A to je na mieste. No, ak sa naučíte prvú pomoc, tak poznáte, kedy je „zle“ a kedy situáciu dokážete s prehľadom zvládnuť doma. Tým, že budete vedieť základy prvej pomoci, uľahčíte prácu aj operátorke na tiesňovej linke a tiež ušetríte veľa času aj záchranárom.
Príprava štedrej večere je často poháňaná časovým stresom, čo môže viesť napríklad aj k popáleninám. Ako by sme mali zareagovať pri tých ľahších? Čo nám uľaví od bolesti a ako sa postarať o pľuzgiere?
Popáleniny sú počas vianočného pečenia veľmi časté. Najzákladnejším princípom pri popáleninách je chladiť, chladiť, chladiť. Čím dlhšie, tým lepšie. Odporúča sa aj 15 – 20 minút. Spotreba vody je to veľká, ale za menšie riziko komplikácií to stojí. Rozhodne sa vyvarujte chybám, ktoré ľudia pri popáleninách neustále robia. Používajú na čerstvú popáleninu vaječný bielok, horčicu, ocot s vodou a mohla by som v ďalších nezmysloch pokračovať. Uvedomte si, že popálenina je vstupnou bránou pre infekciu do nášho tela, preto sa o ňu starajte čo najsterilnejšie. Neprepichovať pľuzgiere a obväzovať sterilnými obvínadlami.
Kedy si už v domácich podmienkach s popáleninou neporadíme?
Ak je popálenina na väčšej časti tela a dieťaťu či dospelému sa mení vedomie a má problémy s dýchaním. V prípade väčšieho zasiahnutia hrudníka, oblasti krku alebo slabín je nevyhnutný okamžitý transport do nemocnice. Ihneď volať záchrannú službu.
Slzy do očí (a to doslova) nám môže vohnať aj štipľavá korenina či papričky, ktoré môžu byť hlavnými ingredienciami aj na vianočnom stole. Ako sa zachovať v prípade, že si pretrieme oči alebo nebodaj dieťa takýto poprašok vdýchne?
Nezabúdajme na to, že prevencia je v prvej pomoci veľmi dôležitá. Uistime sa, že dieťa nemá prístup k týmto dráždivým látkam a sú mimo jeho dosahu. Po použití korenín si dobre umyte ruky. Zbytky poprašku môžu zostať na prstoch. Ak sa predsa len stane, že sa štipľavé koreniny do očí dostanú tým, že si pretrieme oči, je potrebné ich vypláchnuť prúdom vlažnej vody.
Najdôležitejšie je odstrániť čo najviac dráždivých látok z očí. Ak pálenie neustúpi, vyhľadajte odbornú pomoc, obzvlášť ak máte kontaktné šošovky alebo pocit, že sa stav u dieťaťa zhoršuje. Ako prvú pomoc po vypláchnutí očí a pretrvávajúcom začervenaní môžete prikladať chladné obklady na oči (napríklad navlhčený čistý uterák). Pokiaľ máte doma tzv. „umelé slzy“ alebo Ocuflash môžete tým zvlhčovať oči. Pozor, je dôležité vyhnúť sa ďalšiemu treniu očí, pretože to môže situáciu zhoršiť.
Ak dieťa vdýchne štipľavý prášok, v prvom rade sa snažte seba aj dieťa upokojiť a hovorte mu, aby dýchalo pomaličky a nie príliš hlboko. Pomôcť môže aj to, keď dieťa dáte na čerstvý vzduch. Toto pomôže zriediť koncentráciu dráždivých látok v dýchacích cestách. Opäť, ak budete vidieť, že má dieťatko značné problémy s dýchaním, mení sa mu farba pokožky na tvári alebo má silný kašeľ a problémy s dušnosťou, vyhľadajte odbornú pomoc. Ak sa totiž objaví kašeľ alebo ťažkosti s dýchaním, vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o príznaky vážnejšieho podráždenia dýchacích ciest.
Večnou témou sú kostičky z vianočného kapra, ktorými sa ale vraj nemôžeme udusiť. Čo je na tom pravdy? Čo sa teda deje v momente, keď sa nám kostička zasekne v krku? A prečo máme vlastne pocit dusenia sa?
Vianoce sú za rohom a verím, že väčšina slovenských domácností sa pripravuje na konzumáciu vianočného kapra poprípade filé. Prevencia je v tomto tiež na mieste. Nezabúdajte, ak máte malé deti, vyberajte im filé s menej kosťami – najlepšie, ak už máte nejaké vyskúšané. Pozor aj na starších rodičov, ktorí majú zubné náhrady, lebo aj u nich môže vzniknúť problém s kosťou. Táto nepríjemná situácia môže spôsobiť značné nepohodlie, ale nie je život ohrozujúca. Ak sa vám táto nepríjemnosť stane, zachovajte pokoj. Uvedomte si, že kosť býva najčastejšie zapichnutá v oblasti ústnej dutiny, v oblasti mandlí, na koreni jazyka alebo hltana. To nám spôsobuje silnú bolesť a máme pocit, že sa dusíme.
Nepokúšajte sa kosť vybrať pinzetou alebo inými pomôckami. Môžete tak spôsobiť ešte väčšie zranenie. Nikdy nevyvolávajte zvracanie. Môžete skúsiť prehltnúť kúsok mäkkého chleba alebo zemiaka. Niekedy môže mäkká potrava alebo čistá voda pomôcť kosť posunúť ďalej do tráviaceho traktu. Stáva sa tiež, že sa kosť sama uvoľní pri silnom kašli. Rozhodne nedávajte piť šťavu z uhoriek, kapusty alebo mlieko, nepomôže to.
Ak sa vám podarí kosť vykašľať alebo dieťatku zajesť kúskom mäkkého chlebíka, stačí ak budete len sledovať, či sa stav nehorší. Sledujte, ako sa dieťatko chová, či sa stále sťažuje alebo je pokojné a hrá sa bez ďalších ťažkostí. Ak sa kosť nepodarí vykašľať a nepohodlie pretrváva, vyhľadajte ORL lekára. Majú na to špeciálne „udelátka“, vďaka ktorým vám pomôžu.
Na jednej strane sú tu tí, ktorí volajú záchranku, aj keď to nie je nevyhnutné, avšak čo tá druhá skupina? Pri ktorých vianočných zraneniach bývame najviac ľahostajní priam až nezodpovední?
Vždy hovorím, že základ je mať vedomosti z prvej pomoci, pretože aj tá sa za posledných 15 – 20 rokov zmenila. Ak viem predvídať, na čo si mám dať pozor (prevencia) a budem o krok dopredu, viem sa pripraviť a dokážem správne zareagovať aj v prípade náhleho stavu. Nešpecifikovala by som to tak, že sú ľudia ľahostajní, skôr nepoznajú príznaky náhlych stavov, možno len to, čo videli v TV a to tiež nemusí byť správne. Nevedomosť neospravedlňuje.
Mňa veľa krát mrzí, keď sa na školeniach pri jednom príbehu spýtam, či by išli takej pani pomôcť. Mnohí krútia hlavou, že nie. Som rada za ich úprimnosť, no mojou úlohou je ukázať im, že každý človek môže mať doma niekoho blízkeho, na ktorom mu záleží. Všímam si, že veľkou brzdou je pocit zodpovednosti a strach z toho, že vlastne nevedia, ako správne poskytnúť prvú pomoc.
Mojou misiou je naučiť každý deň jedného človeka prvú pomoc. Verím, že týmto článkom sa nám spolu podarilo aspoň jedného kúsok z prvej pomoci naučiť. Ak nie, rada vás uvidím na svojich kurzoch. Na mojej stránke www.tozvladnem.sk nájdete kurzy, ktoré si viete darovať ako darček alebo podarovať svojim blízkym. Budem sa tešiť na každého, kto sa rozhodne prísť a naučiť sa ako zvládnuť náhle stavy a hlavne zvládnuť svoje emócie, keď už bude vaša pomoc potrebná.
