Vozidlo Simca vystriedalo rôzne mená. Američania spôsobili jeho krach a Rusi sa dokonca znížili k okopírovaniu.
Ako informuje portál zpravy.aktualne.cz, situácia populárnej francúzskej značky Simca bola v 70. rokoch pomerne zložitá. Predaju sa darilo a modely 1301/1501, respektíve nový typ 1100, sa záujemcom trafili do vkusu. Zároveň sa v roku 1972 vyvíjal i nový model, ktorý prevzal úsešný recept od Renaultu 16, avšak namiesto sedanu dostal karosériu hatchback. Materský Chrysler Europe bol na tom o niečo horšie. Nedarilo sa mu vo Veľkej Británii, ani na domácom americkom trhu. O tri roky bola vyvinutá Simca 1307 i Chrysler-Simca 1307. Tieto dva modely pomohli finančnej situácii. Prvýkrát sa predstavili v roku 1975 v Paríži, kde očarila predovšetkým karoséria typu hatchback, ktorá bola dlhá 4,24 metra.
Technicky však nešlo o prelomový typ, napríklad motor bol z koncepcie známej už modelu 1100. V začiatkoch vývoja dokonca uvažovali, že pre Veľkú Britániu a severské krajiny budú vyrábať auto s pohonom zadných a pre zvyšok Európy s pohonom predných kolies. Z tejto úvahy však nakoniec rýchlo vzišlo. Použité motory boli taktiež známe z už existujúcich modelov. Základná verzia 1307 GLS dostala trinásťstovku naladenú na 50 kW, 1307 S mala rovnaký motor s dvoma karburátormi a výkonom 60 kW. To bola jednotka použitá v športovej Simke 1100 TI. GT s 1400-kou s výkonom 62 kW. Motory boli spojené so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou.
Vyrábala sa ich tisícka denne
Novinka si následne vyslúžila titul Európske auto roka 1976. V Poissy rástla výroba z počiatočných 400 a neskôr 800 kusov denne až na 1100 áut za deň na konci roku 1976. K továrni neďaleko Paríža sa čoskoro pridal závod v britskom Rytone a od roku 1977 tiež v španielskom Villaverde. Z dovážaných sád sa auto skladalo tiež na Novom Zélande alebo v Kolumbii. Auto malo dokonca i rôzne názvy. Vo Veľkej Británii to bol Chrysler Alpine, v Španielsku Chrysler 150 a v Kolumbii napríklad Dodge Alpine. Stále to však bolo jedno a to isté auto.
Radosť však netrvala dlho. Chrysler Europe sa totiž vďaka svojej britskej časti, pozostávajúcej z niekdajšej skupiny Rootes, prepadol do hlbokej finančnej krízy, ktorá vyústila do predaja za jediný dolár francúzskemu koncernu PSA. Americké vedenie značky malo množstvo problémov, preto sa ho veľmi radi zbavili. Táto situácia sa odohrala v roku 1978 a nad Simcou sa začali sťahovať mračná. O rok neskôr ešte stihla do portfólia pribudnúť verzia 1309 SX s výkonom 65 kW. Mala automatickú prevodovku, tempomat, palubný počítač alebo elektrické strešné okno.
Facelift s novým menom
V rovnakom roku ale prišiel facelift už v réžii PSA, ktorý taktiež zvolil nové meno. Najprv sa auto volalo Talbot-Simca 1510, ale označenie Simca postupne zmizlo a rodinný hatchback sa tak volal len Talbot 1510. Auto sa predĺžilo na 4,32 metra, technika však ostala. Základný typ LS tak ponúkol tisíctristovku s výkonom 50 kW a štvorstupňovou prevodovkou. Nasledovali modely GLS a GL so tisícštyristovkou s výkonom 63 kW a päťstupňovou prevodovkou a nakoniec verzia SX so tisícšesťstovkou s výkonom 65 kW a automatickou prevodovkou. Aj keď sa výkony líšia, všetko to sú v základe rovnaké motory ako pri pôvodnom type 1307.
