Školské lavice v rakúskej metropole odrážajú hlboké spoločenské zmeny. Po prvýkrát v histórii tvoria moslimskí žiaci väčšinu viedenských ľudových a stredných škôl.
Podľa údajov viedenského magistrátu pre školský rok 2024/2025 predstavujú 41,2 % všetkých školákov, zatiaľ čo kresťania klesli na 34,5 %. Najpočetnejšou kresťanskou skupinou sú katolíci (17,5 %), nasledujú pravoslávni (14,5 %) a evanjelici (1,7 %). Tretinu dopĺňajú žiaci bez vyznania (23 %), pričom zvyšok tvoria menšiny ako budhisti (0,2 %) či židia (0,1 %).
„Je to nový fenomén, ktorý niektorí vítajú ako znak rozmanitosti, ale zároveň poukazuje na vážne výzvy, pred ktorými Viedeň stojí,“ komentovala situáciu Bettina Emmerlingová, radkyňa pre vzdelávanie a mládež z liberálnej strany NEOS. O téme informoval denník Pravda.
Prehlbujúce sa kultúrne rozdiely a varovania expertov
Emmerlingová zároveň upozorňuje, že rastie počet prípadov antisemitizmu, odmietania rovnosti pohlaví a prejavov nenávisti voči menšinám v školskom prostredí. „Nikto vo Viedni nemôže stavať svoj spôsob života na fundamentalistickom výklade náboženských textov, ktoré sú nepriateľské voči ženám, menšinám, štátu alebo demokracii,“ zdôraznila.
Výsledky viacerých prieskumov potvrdzujú, že časť moslimskej mládeže je nielen nábožensky konzervatívnejšia, ale tiež častejšie prejavuje intolerantné postoje. Ako citoval portál Heute.at, tieto prejavy sú čoraz častejšie zaznamenávané priamo vo viedenských školách.
Navrhované riešenie: Povinné vyučovanie demokracie
V snahe reagovať na meniace sa školské prostredie Emmerlingová presadzuje zavedenie povinného predmetu „Život v demokracii“ pre všetky deti už od najnižších ročníkov. „Základy etiky, demokracie a ľudskej dôstojnosti musia byť vyučované jednotne, bez ohľadu na vierovyznanie dieťaťa,“ povedala.
Podobný návrh predstavil aj nový rakúsky minister školstva Christoph Wiederkehr, taktiež z NEOS. Podľa nich je dôležité, aby sa deti už v ranom veku učili rešpektu k pluralite a k hodnotám západnej spoločnosti.
Jazykové bariéry a segregácia ako rastúci problém
Zmeny nie sú badateľné len v náboženskej štruktúre, ale aj v jazykovej pripravenosti žiakov. Podľa portálu Standard.at až 44,6 % prvákov na viedenských školách neovláda dostatočne nemčinu, čo výrazne sťažuje výučbu. Hoci sa mnohé z týchto detí narodili v Rakúsku, vyrastajú často v uzavretých komunitách, kde sa hovorí len materinským jazykom rodičov.
Viedenská učiteľka Ilkay Idiskutová, sama s tureckým pôvodom, situáciu opísala bez prikrášlenia: „Mnohé deti sa medzi sebou sotva dorozumejú po nemecky, aj keď sa narodili v Rakúsku.“
Demografická realita: Viedeň ako multikultúrne centrum
Z viac ako dvoch miliónov obyvateľov Viedne má vyše polovica prisťahovalecký pôvod. Rakúsko ako celok má momentálne 27,2 % obyvateľov zahraničného pôvodu. Len v roku 2023 krajina prijala takmer 200 000 cudzincov, z ktorých približne 59 000 požiadalo o azyl.
Súčasný stav nie je výsledkom náhody. Rakúsko bolo po celé desaťročia cieľovou krajinou pre migrantov – od prvých gastarbeiterov v 60. rokoch až po vlny utečencov v novom tisícročí. Dnes sa táto realita výrazne odráža v školských triedach.
Kam situácia smeruje?
Rastúci podiel moslimských detí v školách môže byť pre jedných dôkazom zlyhania integrácie, pre iných zas príležitosťou na posilnenie medzikultúrneho porozumenia. Isté však je, že bez spoločných hodnôt a dobre fungujúcej integrácie môže dôjsť k prehlbovaniu sociálneho napätia.
„Ak chceme žiť v harmonickej spoločnosti, musíme sa zamerať na spoločné hodnoty a viesť k nim všetky deti – bez výnimky,“ uzatvára Emmerlingová.
