„Spôsob, akým sa sťahuje, je veľmi dôležitý, pretože funkcia srdca je pumpovať krv po tele. V laboratóriu napodobňujeme tento model tak, že sledujeme rad systolických a dyastolických kontrakcií a meriame ich rýchlosť, frekvenciu, ako to robia, a vzorec. A to je pomerne nové. A integrovaním týchto údajov do umelej inteligencie sme schopní pozorovať aj veľmi zložité zmeny v tom, ako systola a diastola prebiehajú. A keď máme tieto orgány – tieto srdcia v skúmavke – dokážeme predikovať, ktoré z nich zostarnú zdravo a ktoré ochorejú. A to tak, že sledujeme fyziologické zmeny, ktorými bunky sŕdc prechádzajú,“ hovorí expert.
Briti už s technológiou zaučujú aj zdravotníčky
Na ďalšom pracovisku v University of East London sa preto budúce zdravotné sestry učia, ako srdcové choroby detekovať. A to pomocou softvéru a virtuálnej reality, v ktorej je namiesto pacienta cvične pripojená figurína. Technici im ukazujú, ako program ukazujúci vnútro aj vonkajšok chorého orgánu ovládať. Jedna zdravotníčka napríklad verí, že keby technológia bola dostupná skôr a lekári u nej doma v Zimbabwe mohli včas rozpoznať symptómy, jej otec by bol stále nažive.
„Je to pre mňa veľmi dojemné ako pre lektorku vyučujúcu resuscitáciu. Môj otec v mojej krajine nemohol dostať automatizovaný externý defibrilátor. To je dôvod, prečo som doma investovala toľko času do učenia resuscitácie,“ uvádza v reportáži Kelly Thobekie Ncubeová, profesorka na University of East London.
Londýnski vedci dúfajú, že vyškolené sestry raz budú môcť identifikovať pacientov, ktorým by lieky testované v súčasnosti na organoidoch mohli oddialiť rôzne problémy.
„V čo dúfame potom, je dostať toto k nemocničným lôžkom a skúmať to po klinickej stránke. Takže používať ultrazvuky a magnetickú rezonanciu MRI a integrovať túto AI do ich snímkovania a napodobniť, čo robíme tu,“ dodáva Ruchaya s tým, že využitie získaných výsledkov má určite veľký potenciál do budúcnosti.
