„Spôsob, ako meriame poškodenie, je sledovanie toho, čo sa v srdci uvoľňuje. V praxi, keď ide pacient do nemocnice a sťažuje sa na bolesť hrudníka, tak veci, ktoré by lekár bežne urobil, je EKG nasledované krvným testom. A my sa pokúšame tieto situácie napodobňovať v laboratóriu,“ vysvetľuje ďalej.
„Mnoho farmakologických riešení, ktoré dnes máme, hoci sú fantastické v tom, že nám umožňujú žiť dlhšie aj po zlyhaní srdca a infarktu, tak nakoniec prestanú fungovať. Pacienti skončia so srdcovým zlyhaním, pretože tie lieky nezvrátia tieto efekty (starnutie). Takže ak dokážeme nájsť spôsoby, ako zvrátiť alebo odstrániť tieto škodlivé srdcové bunky, tieto kardiomyocyty, dúfame, že dokážeme udržať srdce tak, ako budeme chcieť,“ dodáva Ruchaya.
AI toho môže sledovať viac
Podľa šéfa tímu vedcov v Londýne môže srdce, ktoré už nejaká choroba poškodila, zlyhávať skôr, pretože už nezvládne regenerovať dosť buniek, aby súčasne zmiernilo aj poškodenie v dôsledku senescencie. „Senescencia je, keď bunky zostávajú životaschopné, sú živé, ale už nefungujú tak ako predtým. Takže majú veľmi odlišný fenotyp od toho, s čím začínali. A výsledkom je, že hoci zostávajú živé, môžu uvoľňovať faktory. A tieto faktory môžu ovplyvniť susedné bunky,“ hovorí ďalej Ruchaya.
Trénovať umelú inteligenciu rozpoznávať, ako sa presne srdce sťahuje a uvoľňuje, a to v minútovom detaile, by podľa vedcov mohlo pomôcť spoznať, či s touto činnosťou bude mať orgán niekedy problém. Sťahovanie alebo kontrakciu sa hovorí systola, zatiaľ čo uvoľnenie čiže relaxáciu zase diastola.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
