Londýnski vedci vytvárajú drobné búšiace kusy srdca a umelá inteligencia sa z nich učí, ako presne orgán funguje a ako z jeho tlkotu spoznať, že je niečo zle. Do budúcnosti má vedieť aj vytipovať staré bunky, ktoré človeku škodia.
Na prvom zábere, ktorý si možno pozrieť vo videoreportáži na konci článku, je srdce, ktoré vedci pestujú v laboratóriu. Toto konkrétne je relatívne mladé – má len 15 dní. Ale hlavne, je zdravé. Na druhom zábere už je srdce staré 28 dní a zdravé nie je. To, že nefunguje, ako má, zvládne ponovom detekovať umelá inteligencia.
Obe svaloviny majú len 20 až 30 tisíc buniek a ide o takzvané organoidy, teda miniaturizované a zjednodušené verzie orgánov pestované v skúmavkách. V tomto prípade ich vedci z University of East London (UEL) kultivujú z embryonálnych kmeňových buniek.
Po 28 dňoch ale srdce ničia. Práve dovtedy sú totiž podľa bádateľov dosť vyspelé, aby na nich mohli trénovať diagnostický softvér s umelou inteligenciou, ktorý má kardiológom pomôcť začať liečbu včas.
Obrat v pozornosti
Výskumy sa doteraz zameriavali skôr na ischemické choroby, teda prípady, u ktorých sa napríklad kvôli cholesterolu upchávajú tepny a srdcu sa potom nedostáva kyslík. To je aj hlavná príčina infarktov. Londýnski vedci sa teraz ale zamerali priamo na srdcové bunky, hlavne tie starnúce, ktoré čiastočne môžu problémy so srdcom tiež spôsobovať.
„Jedna z najťažších vecí na srdci je jeho malá regeneračná kapacita. Srdce má obrat, čo sa týka obnovy buniek, na veľmi malej úrovni jedného percenta. A keď dosiahneme vek 80 rokov, výrazne to klesne skoro o polovicu. Takže snaha o nájdenie ciest, ako zachovať srdcové bunky, ktoré ešte nie sú poškodené, je veľmi dôležitá, pretože keď sa začnú poškodzovať, je veľmi ťažké tento proces zvrátiť,“ vysvetľuje pre agentúru AP kardiovaskulárny vedec a šéf tímu výskumníkov na UEL Prashant Jay Ruchaya.
Samo sebe nepriateľom
Tím bádateľov z UEL vyvíja proces využívajúci umelú inteligenciu, ktorý bude schopný v srdci nájsť starnúce bunky, ktoré sa už ďalej nedelia, ale zároveň ani neumierajú. Tých sa bežne vytvorí také množstvo, že poškodzujú aj zdravé bunky okolo, keď vypúšťa škodlivé látky spôsobujúce napríklad zápal. Súčasne okrem vývoja technológie experimentujú s liekmi, ktoré by mali tieto starnúce alebo senescentné bunky eliminovať, než spôsobia nenávratné škody.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
