Pravidelne zdobí titulné stránky brazílskych časopisov a v uliciach Rio de Janeiro púta pozornosť tisícok ľudí. Sobotné charizmatické vystúpenie štyridsaťročnej Raquel Potíovej, ktorá pomáha rozmachu chôdze na chodúľoch v Brazílii, prinútilo niektoré médiá označiť ju za múzu karnevalu. Ona však sama seba vníma ako misionárku. Jej kurzy fungujú aj ako terapia.
Potíová vedie v Riu kurzy chôdze na chodúľoch, a to aj v chudobných preľudnených štvrtiach. Počas posledného víkendu sa „zmenšila“ na svoju prirodzenú veľkosť a v džínsoch učila skupinku záujemcov pred Múzeom moderného umenia.
Táto drobná „titánka“, ako modelku označuje agentúra AP, má hlavné zásluhy na rozmachu tejto aktivity v Riu. Za posledných desať rokov ju naučila takmer tisícku detí a dospelých. Tí potom s chodúľmi zapĺňajú slávnosti a verejné priestranstvo.
Stilt walking is taking Rio de Janeiro's Carnival by storm, largely thanks to Raquel Potí. For many of her students, it's a life-changing experience.
AP's David Biller was one of over 1,600 people to be trained by Potí. pic.twitter.com/eCcolzkk3x
— The Associated Press (@AP) February 10, 2024
Modelka sama seba považuje za misionárku. Chôdza na chodúľoch je pre ňu viac než len predstavenie. Podľa nej ide o rituál, ktorý dokáže ľuďom radikálne zmeniť ich životný štýl, ale aj ich samotných. Kurzy otvára cvičením sebapoznávania, pripomínajú skôr skupinovú terapiu. Schopnosť ľudí zvládnuť chôdzu na chodúľoch a okúzľovať vychádza z toho, že sa cítia dobre v nestabilite, a musia si byť vedomí toho, čo oznámia davu.
„Môže to byť veľa bolesti, môže to byť veľa lásky, môže to byť čokoľvek, ale je to to, čo je v nás. To ľuďom približuje našu ľudskosť,“ hovorí. Karneval je podľa nej skôr o povznesení ľudí než o lesku.
Nástroj pre budovanie vzťahov
Potíová vyrastala v rybárskej dedine v najzápadnejšom cípe Ria. Jej bratranci a sesternice vyrážajú dodnes každodenne na more, ona navštevovala špičkovú univerzitu v meste. Niekoľko týždňov pred promóciou jej partner náhle zomrel na rakovinu. Jej hlboká bolesť prekazila zamýšľaný profesijný smer a vydala sa na cestu po svete. Angažmán v cirkusovom súbore, kam sa náhodou dostala, jej ukázalo, že život môže byť iný, než si predstavovala.
„Keď som prvýkrát uvidela chodúle, bolo to prekvapenie. Videla som v nich možnosť, že by mohli byť nástrojom, ktorý by mohol ľudí spájať a budovať vzťahy a spoločnosť, v ktorú ľudia veria,“ rozpráva.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)