Odvtedy každoročne znie na jeho tradičných vianočných koncertoch a inak tomu nebolo ani minulý rok. „S úctou a úprimnou pokorou som pristúpil k úprave slovenskej hymny ‚Nad Tatrou sa blýska‘ už v roku 2016. Hudobne vychádza z pôvodnej ľudovej piesne a dávno zaužívanej zostupnej basovej linky pôvodne inšpirovanej čardášom. Monumentálna inštrumentácia obsahuje dôstojné a bohaté ‚hradné‘ Maestoso s expresívnou sláčikovou figúrou a dramatické Presto s vypätým kontrapunktom, takým kontrastným ako dunajské nížiny a Vysoké Tatry,“ ozrejmil Varhan Orchestrovič Bauer.
Teraz je potrebná nádej a láska
„Dôvodom vzniku bolo hľadanie krásy a sily slovenskej hudby s duchovným nadhľadom, tak blízkym môjmu mahlerovskému angažmánu. Zušľachtenie a hudobná kultivovanosť pri zachovaní pôvodnej piesne boli pre mňa veľmi dôležité. Nový rozmer je pre mňa hudobný, a nie politický a pseudopatetický,“ dodáva český skladateľ.
V Kostole svätého Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe tri dni pred Štedrým dňom odohral tradičný vianočný koncert. Na ňom bola aj naživo zaznamenaná verzia našej hymny pod jeho taktovkou a v spolupráci s Okamžitým filmovým orchestrom.
„Podľa môjho názoru je práve teraz potrebná väčšia nádej a láska, a s týmto vedomím som sa rozhodol nahrať slovenskú hymnu a sprístupniť ju širšiemu publiku,“ vysvetlil Bauer.
Orchestrálne je to naozaj slabé
Dirigent si dovolil zaujať stanovisko nielen k novej hymne, ale samotnému skladateľovi Rózsovi. „Veľmi ma vydesila veľmi „humpolácka“ (neokrôchaná – pozn. red.) verzia tejto krásnej piesne od Oskara Rózsu, ktorá, žiaľ, na viacerých miestach ani nectí dobre prepracovanú pôvodnú harmóniu a vracia sa k bezobsažnému silovému primitivizmu, ktorého chudobná inštrumentácia by bola bez intenzívnej zvukovej postprodukcie úplne nefunkčná. Skvelí hudobníci, ktorých si nesmierne vážim, sa samozrejme snažili, ale zle napísanú hudbu neprekonáte. Bohužiaľ, znie temnejšie ako pravoslávny ruský zbor, ale aj ten je vďaka náboženskému obsahu oveľa optimistickejší,“ vyjadril svoje dojmy k novému aranžmánu.
„Celkovo to vďaka pomalému tempu pôsobí ťažko a beznádejne, len smútok a žiadna radosť, na konci to potom ešte viac zťažkne, a to je už naozaj príliš. Basová linka v tube o tri oktávy a terciu nižšie ako melódia v bode: ‚…Slováci ožijú…‘ znie veľmi zle. Jediná zaujímavá vec je G dur namiesto g mol na konci s fujarou – ale jeden akord naozaj tú ťarchu nevynahradí. Orchestrálne je to naozaj slabé, hoci mnohí ľudia to nepoznajú a skladbu si napriek všetkému nájdu,“ tvrdí.
Na záver dodal, že v tomto projekte bola podstatnejšia „politická stránka vydania a načasovanie novej hymny ako proklamácie, že ‚ my to máme pevne v rukách‘ a ‚pozrite sa, čo sme pre vás nahrali‘ a ‚len my to myslíme dobre…‘ a tiež to vyznieva tak, že každý, kto sa bude hnevať a klásť nevhodné otázky, bude bez milosti vyobcovaný, opustený alebo dokonca zabitý, ako Ján Kuciak. Česť jeho pamiatke.“
Vypočujte si slovenskú hymnu v podaní dirigenta Varhana Orchestroviča Bauera z vianočného koncertu 2024 v Prahe:
