Zatiaľ nie je jasné, kedy presne sa Slovák ocitol na fronte. Dovtedy podľa toho, čo povedal Ukrajincom, pôsobil v okupovanej Luhanskej oblasti, kde pomáhal pri nakladaní áut. „Tvrdil, že do bojových aktivít ho nezapájali. Ako kontraktnika, teda človeka, ktorý podpísal zmluvu s armádou, ho však poslali na front a následne sa ocitol v útoku. Všetkým im vraj oznámili, že pôjdu do útoku,“ uviedol Kačura.
„Hovoril o tom, že mali veľa strát, zranených. To hovoril počas výsluchu, ale u neho v telefóne mu údajne našli veľa propagandistickej literatúry o genocíde donbaského ľudu – všetko to, čo Rusko šíri od roku 2014,“ upozornil. Slovák sa údajne nechal naverbovať do medzinárodnej jednotky spoločne s Indmi, Nepálcami či Mongolmi.
Zmluvu s ruským ministerstvom obrany vraj podpísal v Moskve, a to za žold okolo 200-tisíc rubľov mesačne (2 000 eur), povedal Kačura. „O žiadnych dátach sa nezmienil. Jediné, čo mi povedal, bolo, že sa dvadsaťsedem dní neumýval. Tvrdil, že ho zajali počas posledných májových dní. Možno to bolo 28. alebo 29. mája. Na pozícii mohol byť nejakých dvadsať dní,“ myslí si Kačura.
O návrat do Ruska už podľa neho nestojí. Novinári pripomínajú, že by to bolo možné, ak by sa žoldnier dostal na zoznam výmeny zajatcov.
Slovák však Kačurovi tvrdil, že si radšej v slovenskom väzení odsedí trest za účasť v cudzom vojsku. Na Slovensku za to hrozí od dvoch do ôsmich rokov za mrežami. „Bol jediným Slovákom vo svojej jednotke. Jediný občan Európskej únie. A to sa mu ešte posmievali, či nie je špión,“ dodáva Kačura.
