VIDEO: Pred 55 rokmi pristál na Mesiaci prvý človek. Výstup sprevádzali boje mocností o nadvládu vesmíru

Reklama
Kozmická loď Apollo 11 bola vypustená k Mesiacu 16. júla 1969. O štyri dni neskôr, 20. júla, lander s astronautmi Neilom A. Armstrongom a Edwinom E. „Buzzom“ Aldrinom na palube pristál na pustých pláňach Mora pokoja (Mare Tranquillitatis). Tento moment bol v histórii prelomový, keďže na mesiac po prvýkrát vystúpil človek. Foto: X/@NASA, reprofoto-X/@SeanStillmaker

Prezident Eisenhower a CIA už deväť mesiacov predtým, ako Sputnik prelomil atmosféru, vedeli, že Sovietsky zväz môže vypustiť objekt do vesmíru. To nielenže dodalo Sovietskemu zväzu veľkú prestíž, ale tiež objasnilo, že vesmír je voľným loviskom pre každý národ, ktorý si naň robí nárok.

Vláda dala požehnanie zriadeniu Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a poskytla financie na ďalšie vedecké programy. Eisenhower bol však voči vesmírnemu programu skeptický a povedal: „Každý, kto minie 40 miliárd dolárov na preteky na Mesiac o národnú prestíž, je blázon.“

4. októbra 1957 Rusko opäť raz predbehlo ďalšiu svetovú superveľmoc, Spojené štáty americké, keď vypustilo prvý satelit v histórii, Sputnik-1, a odštartovalo tak vesmírne preteky. USA ich rýchlo nasledovali s družicou Explorer-1 už 31. januára 1958, ale Sovietsky zväz bol vždy vpredu, najmä vďaka genialite ich hlavného raketového inžiniera Sergeja Koroleva. Sputnik-2 vyniesol do vesmíru aj prvého živého tvora, psa menom Lajka, a do roku 1961 bol Sovietsky zväz pripravený poslať ľudí do vesmíru.

Bolo to riskantné, ale Sovieti vedeli, že ak budú ešte čakať, Američania ich porazia. A skutočne Alan Bartlett Shepard Jr. sa 5. mája 1961, len pár týždňov po Gagarinovi, stal druhým človekom vo vesmíre.

Prelom v histórii

Kozmická loď Apollo 11 bola vypustená k Mesiacu 16. júla 1969. O štyri dni neskôr, 20. júla, lander s astronautmi Neilom A. Armstrongom a Edwinom E. „Buzzom“ Aldrinom na palube pristál na pustých pláňach Mora pokoja (Mare Tranquillitatis). Tento moment bol v histórii prelomový, keďže na mesiac po prvýkrát vystúpil človek.

Približne dve hodiny strávili zbieraním vzoriek hornín, fotografovaním a nastavovaním výskumných prístrojov, astronauti dokončili svoju cestu na povrchu Mesiaca. Potom sa lunárny raketoplán pod vedením Armstronga a Aldrina úspešne stretol s riadiacou jednotkou vedenou Collinsom na obežnej dráhe Mesiaca. Vesmírna cesta sa skončila 24. júla zostupom do Tichého oceánu.

Medzi novembrom 1969 a decembrom 1972 sa americkí astronauti zúčastnili ďalších piatich lunárnych expedícií. Počas skúmania rôznych oblastí a tvarov Mesiaca sa urobili tisíce fotografií, zozbieralo sa veľké množstvo vzoriek pôdy a hornín a uskutočnila sa široká škála vedeckých experimentov, najmä s cieľom spoznať vnútorné štruktúra Mesiaca.

Sovietsky zväz nakoniec nikdy neposlal človeka na Mesiac, ale v roku 1970 a potom v roku 1972 poslal robotické vozidlá (napríklad terénne vozidlo Lunochod). V rovnakom období boli odobraté aj vzorky pôdy.

Zatiaľ čo Spojené štáty – po ukončení programu pristátia na Mesiaci Apollo v roku 1972 – venovali svoju pozornosť medziplanetárnemu výskumu, Sovietsky zväz spúšťal automatické lunárne sondy až do roku 1974.

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie