Modrá, zelená, blankytná aj azúrová – všetky tieto farby miznú z aljašských riek. Nahrádza ich hnedo-oranžová. Aj takto sa prejavujú klimatické zmeny.
Prvýkrát si tento jav vedci všimli pred šiestimi rokmi, ale keď spätne sledovali a vyhodnocovali satelitné snímky, všimli si, že prvé známky zmeny sa objavili už okolo roku 2008, píše portál ČT 24.
„Niektoré tie miesta vyzerajú skoro ako pomarančový džús,“ uviedol pre odborný časopis New Scientist ekológ Jon O’Donnell z americkej Správy národných parkov, ktorý odoberal vzorky postihnutých vôd. A potom výsledky tento rok v máji opísal v odbornom žurnáli Communications: Earth & Environment. Za novú farbu podľa neho môže zmena klímy.
S otepľovaním Arktídy totiž dochádza k topeniu večne zamrznutej pôdy – permafrostu. Popritom sa z neho uvoľňuje množstvo látok, okrem metánu aj kyseliny a mnoho druhov kovov. A tie sú potom prvýkrát po tisícročiach vystavené vode a kyslíku. To spôsobuje, že najmä železo potom hrdzaví a sfarbuje rieky do červeno-oranžovej.
Podľa vyššie spomínanej štúdie je tento fenomén značne rozsiahly: na severe Aljašky ekológovia našli 75 potokov a riek, ktoré zmenili farbu. U niektorých je pritom táto zmena natoľko výrazná, že sa dá pozorovať aj zo satelitov.
Samotná zmena farby vodu a jej obyvateľov nijako neohrozuje, ale bohužiaľ sa nemení len farba, ale aj chemické zloženie potokov a riek. Vedci v nich namerali výrazne kyslejšie prostredie ako v minulosti. Zatiaľ sa presne nevie, ako by to mohlo ovplyvniť ekosystémy, ale experti zo Správy národných parkov to už začali skúmať. Hlavne preto, že sa dá očakávať, že tieto zmeny budú pokračovať aj v ďalších rokoch.
„Je to oblasť, ktorá sa otepľuje najmenej dvakrát až trikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty,“ uviedol pre denník Guardian Scott Zolkos z Woodwellovho centra pre výskum klímy, ktorý sa na štúdii nepodieľal. „Môžeme teda očakávať, že tieto typy vplyvov budú pokračovať,“ dodal.
