Nie všetci majú za sebou najkrajšie sviatky roka. Pravoslávni veriaci oslavujú Štedrý deň práve 6. januára na Zjavenie Pána, čiže Troch kráľov.
Obchody či domácnosti zdobil vianočný stromček už týždne pred Štedrým dňom. Nákupné „šialenstvo“ a vianočná atmosféra postupne opadli, možno v niektorých príbytkoch aj ihličie zo stromčeka.
Nie všetci majú za sebou najkrajšie sviatky roka. Pravoslávni veriaci oslavujú Štedrý deň práve 6. januára na Zjavenie Pána, čiže Troch kráľov. Na Slovensku máme zhruba 50 000 pravoslávnych veriacich, píše STVR. Vianoce v pravoslávnej cirkvi začínajú pôstom, ktorý trvá 40 dní a vyvrcholí na Štedrý deň.
Bohovia žijúci v stromoch
Jedným zo symbolov sviatkov je vianočný stromček. Svojej obľube sa teší už vyše 400 rokov, hoci do 19. storočia bol iba ozdobou mesta, píše Pluska. Na vidieckych sídlach si ho do príbytkov začali dávať až v 20. storočí.
Predovšetkým po konci 1. svetovej vojny si ho zvolili za symbol Vianoc. Nie je pritom jasné, v ktorej krajine začali domácnosti ozdobovať drevinou. História hovorí o starých keltských kňazoch, ktorí verili, že ich bohovia žijú v stromoch a prinášajú im ľudskú obeť, mladého muža.
Podľa legendy sa na slávnosti obety zjavil kresťanský misionár Winfried, ktorý ľuďom predniesol príbeh o narodení Ježiša Krista a o sile dobra a lásky. Svedectvo presvedčilo kňazov, aby mladíkovi darovali život. Na počesť vyťali strom, v ktorom podľa predpokladov mali prebývať ich bohovia a príchod Ježiša Krista oslávili sviatočnou večerou.
Pôvodným symbolom Vianoc bol Betlehem, no stromček sa ešte v 30. rokoch minulého storočia stal v niektorých regiónoch Slovenska novinkou. Keďže vidiecke domčeky mali obmedzený priestor, stromček zavesili na povrázok, ktorý pribili na strop.
Privodenie nešťastia
Ľudia boli výrazne prepojení s prírodou, a preto im bolo ľúto vyťať celý strom, z ktorého napokon odrezali len vrchol. Zdobili ho až na Štedrý deň, čím odbremenili matku, ktorá pomáhala so staršou dcérou chystať slávnostnú večeru.
Pri odzdobovaní stromčeka sa vedú rozsiahle diskusie, kedy je ten správny čas ho odložiť a rozlúčiť sa s Vianocami. Stará povera hovorí, že by ste ho nemali dávať dole deň pred ani po sviatku Troch kráľov, pretože si tým môžete privodiť nešťastie, píše Telegraph.
Vo Veľkej Británii nájdete stromčeky ešte 12 dní po Vianociach, ktoré v tejto krajine oslavujú 25. decembra. Takzvaná dvanásta noc vychádza na 5. januára. Niektorí ľudia ale počítajú dvanásť dní až od 26. decembra, čo vyjde na 6. januára. Oba dátumy sú správne.
Kresťania naprieč Slovenskom i vo svete si 6. januára pripomínajú Sviatok Troch kráľov. Staré príslovie hovorí: „Na tri krále, o krok dále,“. čím sa pomaly začínajú dni predlžovať.
Skladanie stromu podľa etnologičky
A práve na Troch kráľov by sme podľa legendy mali odložiť naše vianočné ozdoby, dekorácie a samotný stromček. Ľuďom, ktorí si v izbe nechajú stromček dlhšie alebo ho odložia skôr, hrozí počas roka smola, dodáva portál Shared.
K téme skladania stromčeka sa vyjadrila aj známa etnologička Katarína Nádaská. Podľa nej v minulosti stromček zdobil naše príbytky do Troch kráľov a v tento deň ho ľudia aj odzdobili. Začínalo totiž obdobie fašiangov.
Portál dobrenoviny.sk dodáva, že jedna z ďalších povier tvrdí, že vianočné ozdoby, ktoré ste nestihli odložiť vna dvanásty deň od Vianoc (čiže 6. januára), by ste mali nechať spoločne so stromčekom do 2. februára v byte či dome, a až následne ich odložiť.
