Aj kvôli ochrane klímy sa niektoré západné krajiny snažia svojich obyvateľov presvedčiť, aby obmedzili množstvo konzumovaného mäsa a prešli z väčšej časti na zeleninovú stravu. Medzi priekopníkov trendu sa radí Dánsko. Tam pred pár týždňami predstavili prvý národný potravinový plán na svete. Prieskumy ale ukazujú, že väčšina Dánov znížiť podiel mäsa vo svojej diéte odmieta. Chov ošípaných a výroba bravčového mäsa sú v Dánsku už dlhú dobu významným priemyselným odvetvím.
Neochota Dánov meniť jedálniček v prospech rastlinných produktov je v rozpore s novými výživovými odporúčaniami, podľa ktorých by mal každý Dán týždenne zjesť len 350 g mäsa. Výsledky prieskumu ukázali, že väčšina obyvateľov ho každý týždeň skonzumuje až trikrát viac. Informoval o tom portál BBC.
Ostatné krajiny po celom svete sa tak môžu z dánskeho scenára poučiť. Ak sa politické vedenie snaží o navýšenie konzumácie rastlinných produktov, je potrebné po ňom najprv zaistiť dostatočný dopyt.
Podľa nového prieskumu sú Dáni v rámci Európy národom, ktorý má o obmedzovaní mäsa v strave najmenší záujem. 57 percent Dánov tvrdí, že nemieni nijako obmedziť množstvo konzumovaného mäsa. Táto neochota je tak v príkrom rozpore s vedeckými poznatkami o dopade živočíšnej výroby na planétu.
Dánska vláda však vo svojich cieľoch poľavovať nechce a podporujú ju aj niektorí influenci, ktorí sa o popularizáciu rastlinnej stravy pokúšajú na vlastnú päsť. Radí sa k nim napríklad aj Trine Krebsová, ktorá za propagáciu rastlinnej stravy už dostala aj mnoho ocenení. Školí nových kuchárov, organizuje food festivaly, a dokonca skladá piesne, ktoré sa na rastlinnú stravu zameriavajú.
„V Dánsku predtým šľachtici mali krásne záhrady, ktoré boli plné toho najlepšieho ovocia a zeleniny. Potom všetko zmizlo. Namiesto toho sú teraz zeleninové pokrmy často považované za nudnú nutnosť. Väčšinový názor je, že zelenina sa do jedla pridáva kvôli zdraviu, a nie pre potešenie,“ hovorí Trine Krebsová.
Prvý národný plán pre rastlinnú stravu
Národný plán pre rastlinnú stravu je štyridsaťstránkový dokument, ktorý si dáva za cieľ podporovať produkciu väčšieho množstva zeleniny a alternatívnych bielkovín. Podporovať by sa mala napríklad bio koreňová zelenina, spracované mliečne náhradky alebo fermentované huby. Klasické mäso a mliečne výrobky by mali byť aj naďalej súčasťou dánskeho jedálnička, cieľom však je, aby sa ich význam citeľne znížil.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
