Leopold Sulovský, v súčasnosti senátor za hnutie Ostravak, vtedajšie udalosti na Lhoke opísal pre ČT24. „Deň predtým som (so Sedláčkom) bol v stane a sám som mu neodporúčal, aby hore šiel,“ vyhlásil. Dodal ale, že mu výstup nemohol zakázať. Podľa neho toho večera Sedláček nejedol ani nepil a nezdal sa byť v dobrom stave.
„V týchto situáciách ide každý sám, pretože tam neboli istiace laná ani nič také,“ popísal výstup na Lhoce. Sám sa asi po sto metroch rozhodol snahu o zdolanie vrcholu vzdať, Sedláček a Radovan Marek vo výstupe pokračovali. Do tábora ale dorazil späť iba Marek.
Zvyšok expedície podľa Sulovského oznámil na miestnom ministerstve turistiky, že sa jeden človek nevrátil dole, čoskoro potom ale prišla správa od inej expedície, že Sedláčkovo telo nejaviacej známky života našla sedieť pod vrcholom.
Upratovacie podujatie nepálskych úradov, ktoré sa skončilo na začiatku júna, sa tento rok prvýkrát zameralo na takzvanú zónu smrti vo výške nad osem tisíc metrov nad morom. Znesenie tiel mŕtvych horolezcov z tejto oblasti je veľmi náročné a nebezpečné.
Tímu, ktorý tvorili členovia nepálskej armády a vysokohorskí sprievodcovia, takzvaní šerpovia, sa tento rok podarilo zniesť štyri telá a jednu kostru. Podľa BBC sa podarilo identifikovať aj pozostatky amerického horolezca Ronalda Yearwooda, ktorý zahynul v Himálaji v roku 2017. U ďalších tiel identifikácia stále trvá.
Pri výstupe na horu Mount Everest a ďalšie vrcholy v okolí zomrelo od začiatku vedenia záznamov pred zhruba sto rokmi na tristo ľudí. Vlani tam zahynulo osemnásť ľudí a tento rok už osem. Pretože znesenie tiel je veľmi náročné, často zostávajú aj niekoľko rokov na mieste, píše BBC News. Na upratovanie odpadkov a znesenie pozostatkov zomrelých horolezcov sa zameriavajú pravidelné akcie, ktoré od roku 2019 organizujú nepálske úrady.
