Odmietla, že by nesúlad znamenal, že oficiálne štatistiky vykazujú len polovicu úmrtí na železnici. Úrad podľa nej pri posudzovaní príčiny smrti postupuje podľa aktuálne platnej klasifikácie chorôb. Väčšinu prípadov vykazuje ako poranenie chodca pri dopravnej nehode.
„ÚDZS v rámci svojej činnosti neposudzuje, či išlo o samovraždu. Úlohou ÚDZS je zisťovať príčinu smrti zomrelej osoby, navyše samovražda je termín právnický a nie medicínsky,“ uviedla Beťková s tým, že ÚDZS nemá v čase pitvy ani po nej dostatok informácií, aby vyhodnotil, či v konkrétnom prípade išlo o samovraždu alebo nie.
V mnohých prípadoch to podľa nej nerobia ani znalci. Je to úlohou polície, uviedla. „ÚDZS uzavrie prípad ako V05, Poranenie chodca pri zrážke s vlakom, ale Železničná polícia SR uzavrie prípad ako samovraždu, čo v konečnom dôsledku nie je vo vzájomnom rozpore,“ dodala.
Železničiari svoje štatistiky podľa hovorkyne ŽSR Vladimíry Bahýlovej nenadhodnocujú. „Práve naopak, snažíme sa prijímať také opatrenia, aby boli tieto počty čo najnižšie,“ uviedla.
Železnice dáta zbierajú priamo od vlakového personálu. Po zrážke vlaku s osobou polícia zisťuje, či došlo ku zavineniu inou osobou. Ako Bahýlová uviedla, v prípade, že také zavinenie polícia vylúči, trestné konanie zastaví a vyšetrovateľ ŽSR udalosť klasifikuje ako nešťastnú náhodu alebo samovraždu. Robí tak podľa železníc na základe výpovede svedka. Zväčša samotného rušňovodiča.
„Ak teda rušňovodič uvedie, že napríklad osoba čakala v kríkoch a tesne pred vlakom sa postavila do koľaje, alebo si ľahla do koľajiska, udalosť je kategorizovaná podľa zranení ako samovražda alebo pokus o samovraždu,“ vysvetlila hovorkyňa.
