„Po vykonaní všetkých ostatných výpočtov a experimentov sme strávili mnoho dní diskutovaním, meraním a maximálnym časom výpočtu (CPU-time), aby sme pochopili jeho pôvod. Po preskúmaní časovej škály sme zamietli hypotézu o generovaní trojitého stavu. Zvažovali sme aj štruktúry GS s prenosom protónov. Zamietli sme ich však z dôvodu nízkej odhadovanej stability. Nakoniec sme preskúmali rôzne rotaméry s prenosom protónov a našli sme jeden, ktorý vyhovoval experimentálnym pozorovaniam,“ píšu vedci v článku, uverejnenom v odbornom časopise Chemistry – A European Journal.
Začiatok projektu
Spolupráca na tomto projekte sa začala už pred nejakým časom v chemických laboratóriách Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá je domovskou univerzitou väčšiny členov tímu. Experimentálnu fotochemickú skupinu, ktorú tvoria mladí výskumníci vrátane Ley Hegedüsovej, Juraja Fila a Bernarda Mravca, vedie Marek Cigáň. Spolu vytvárajú tím, ktorý je súčasťou medzinárodne uznávaného laboratória.
V roku 2019 začali výskumníci z UK spolupracovať so skupinou Josefa Wachtveitla (súčasťou skupiny sú mladí chemici Nadine Blaiseová a Čavdar Slavov, v súčasnosti pôsobiaci na University of South Florida) z Univerzity Johanna Wolfganga Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom na projekte ultrarýchlych molekulových fotooscilátorov. Spolupráca pokračovala štúdiom perspektívnych triarylhydrazónových fotoprepínačov.
Teoretickú stránku výskumu zastrešujú dve skupiny. Tím Lukáša F. Pašteku (v súčasnosti pôsobí na Groningenskej univerzite) a Anny M. Grabarzovej, ktorá sa ako postdoktorandka venovala projektu zameranému na počítačový výskum fotoprepínačov. Druhý tím tvoria Šimon Budzák a Miroslav Medveď, dvaja výskumníci z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorí dosiahli medzinárodné uznanie najmä v oblasti výpočtovej fotochémie a materiálovej vedy.
