O tom, na aký účel slúžil známy kamenný monument Stonehenge, sa dlhé roky vedú spory. Azda najčastejšie interpretácie sú, že ide o náboženskú svätyňu alebo o starobylé observatórium. Archeológovia však teraz prišli s novým vysvetlením.
Na základe najnovšieho výskumu, a teda vo svetle nových skutočností sa treba na Stonehenge dívať ako na politický monument. Štúdia bola uverejnená v odbornom časopise Archaeology International.
„Nedávny objav, že jeden z kameňov Stonehenge pochádza zo Škótska, podporuje teóriu, že kamenný kruh bol postavený ako pamätník, ktorý zjednotil britské rané spoločenstvá poľnohospodárov pred takmer 5000 rokmi,“ uviedla University College London (UCL) na svojej webovej stránke.
Unikátna stavba
Výskum robili experti z UCL a Aberystwyth University. Zistili, že šesťtonový centrálny kameň Stonehenge bol na Salisburskú planinu prepravený z viac než 700 kilometrov vzdialeného miesta v severnom Škótsku, informoval britský denník The Guardian. Stalo sa tak okolo roku 2500 pred naším letopočtom. V tej dobe sa začalo nové osídľovanie Britských ostrovov, a to eurázijskými národmi.
Jednotlivé kamene Stonehenge boli prinesené z rôznych oblastí, pričom ich usporiadanie je také, že v čase letného slnovratu vychádzalo slnko kamenným „oknom“. Prevezenie týchto masívnych monolitov „bol mimoriadny výkon“, upozorňuje na svojom webe UCL. „Aj keď už koleso bolo vynájdené, v tom čase sa tento vynález ešte nedostal do Británie, takže presun týchto masívnych kameňov si vyžadoval úsilie stoviek, ak nie tisícov ľudí.“
Nie je to jediný kamenný kruh v Británii. Avšak podľa vedúceho výskumu, profesora Mikea Parkera Pearsona z Archeologického inštitútu UCL je Stonehenge „unikát medzi viac než 900 kamennými kruhmi v Británii“. Žiadna iná pamiatka v Británii ani v Írsku neobsahuje kamene prinesené z takej obrovskej vzdialenosti. Podľa Pearsona vyniká Stonehenge tým, že je „materiálnym a monumentálnym mikrokozmom celých Britských ostrovov“.
Pamätník zjednotenia
Popredný archeológ tvrdí, že Stonehenge bol postavený preto, aby zjednotil rané poľnohospodárske spoločenstvá v čase, keď dochádzalo k novému osídľovaniu Britských ostrovov. Centrálny oltárny kameň mohol byť podľa archeológa darom alebo indikátorom nového politického spojenectva.
„Náš výskum je ako forenzná veda. Sme malý tím vedcov, každý prináša svoje odborné znalosti z jeho vlastnej oblasti. Táto kombinácia znalostí nám umožnila identifikovať pôvod kameňov a teraz aj pôvod oltárneho kameňa,“ povedal profesor Richard Bevins z Aberystwyth University.
Návštevníci však obrovský centrálny oltárny kameň často prehliadnu, pretože leží na zemi a je čiastočne zakrytý iným kameňom. Mohlo by sa zdať, že v istom čase len jednoducho spadol, no archeológovia upozorňujú, že v severovýchodnom Škótsku je niekoľko kamenných kruhov, kde kamene nie sú vztýčené, ale boli zámerne položené plochou stranou na zem. „Vzhľadom na to, čo teraz vieme o mieste jeho pôvodu, je pravdepodobné, že bol zámerne takto položený na zem,“ povedal profesor Pearson a dodal, že je „vysoko pravdepodobné“, že tento oltárny kameň bol pôvodne súčasťou nejakého škótskeho pomníku.
„Už nejaký čas vieme, že ľudia sem prichádzali z rôznych častí Británie aj so svojim dobytkom, aby hodovali v dedine Durrington Walls, pričom takmer polovica tých, čo sú pochovaní v Stonehenge, žila niekde inde, nie na Salisburskej planine,“ povedal profesor Pearson. „Podobnosti v architektúre a kultúre medzi Stonehenge a severným Škótskom teraz dávajú väčší zmysel.“
Podľa Pearsona by sme teda Stonehenge mali považovať za politickú i náboženskú pamiatku. Nie je to však svätyňa, ani žiadne observatórium, upozorňuje popredný archeológ. „Skutočnosť, že všetky jeho kamene pochádzajú zo vzdialených oblastí, čo je jedinečné medzi viac než 900 kamennými kruhmi v Británii, naznačuje, že kamenný kruh mohol mať politický i náboženský účel – ako pamätník zjednotenia národov Británie, oslavujúci ich večné väzby s ich predkami a s kozmom.“
