Tabletky na spanie môžu spôsobiť, že človek upadne len do ľahšieho spánku, nie do hlbokého. To je problém, pretože predošlý výskum Luceyho tímu ukázal, že menej kvalitný spánok s pomalými vlnami vedie k vyšším hladinám tau spletí a amyloid-beta proteínu.
V najnovšej štúdii sa Lucey a jeho tím snažili zistiť, či lieky na spanie môžu zlepšiť kvalitu spánku a tým znížiť hladiny tau a amyloid-beta proteínov v cerebrospinálnej tekutine. Táto tekutina obmýva mozog a miechu. Predošlé výskumy naznačili, že aj jediná prerušovaná noc spánku môže zvýšiť hladiny amyloid-beta.
Do štúdie sa zapojili dobrovoľníci vo veku 45 až 65 rokov. Účastníci dostali o 21.00 hod. nižšiu dávku (10 mg) suvorexantu (13 ľudí), vyššiu dávku (20 mg) suvorexantu (12 ľudí) alebo placebo (13 ľudí) a potom išli spať na klinickú výskumnú jednotku na Washingtonskej univerzite. Výskumníci odoberali malé množstvo mozgovomiechového moku prostredníctvom spinálneho kohútika každé dve hodiny počas 36 hodín.
V zbere vzoriek pokračovali každé dve hodiny. Takto sledovali, ako sa menia hladiny proteínov počas spánku a v priebehu ďalšieho dňa.
Zistili, že rozdiely v kvalite spánku neboli medzi skupinami výrazné, hladiny amyloid-beta sa po užití suvorexantu znížili o 10 až 20 percent. To je porovnanie s placebom a rovná sa bežnej dávke lieku na nespavosť.
Vyššia dávka suvorexantu spôsobila krátkodobé zníženie hladiny hyperfosforylovaného tau. Ide o špeciálnu formu proteínu tau, ktorá sa podieľa na vzniku spletí a na odumieraní buniek.
Tento efekt sa však objavil len pri určitých typoch tau. Hladiny tohto proteínu sa vrátili na pôvodné hodnoty do 24 hodín po užití lieku na spanie.
Nejasná prevencia
Doteraz prevládala teória o tom, že ochorenie spôsobujú abnormálne proteínové zhluky. Roky výskumu, ktorý sa zameriaval na zníženie hladín amyloidu, však nepriniesli účinný liek alebo terapiu, ktorá by zabránila či spomalila chorobu. To prinútilo vedcov zamyslieť sa nad tým, ako sa Alzheimer vlastne rozvíja.
Hoci lieky na spanie síce pomáhajú zlepšiť spánok, ale ako prevencia pred Alzheimerom vyvolávajú stále kopu nejasností. Táto myšlienka stojí na teórii o Alzheimerovej patológii, ktorá je v súčasnosti otázna.
Pribúdajú však dôkazy o tom, že poruchy spánku majú súvis s Alzheimerom, ktorý zatiaľ nemá žiadnu účinnú liečbu. Zlepšenie spánkových návykov a liečba problémov ako spánkové apnoe môžu pomôcť zlepšiť zdravie mozgu bez ohľadu na vek.
