Podľa Crubézyho sa zdá, že incaprettamento vzniklo ako obetný zvyk v mezolite, teda ešte pred poľnohospodárstvom. Tento spôsob ľudskej obete bol rozšírený vo veľkej časti neolitickej Európy, pričom doklady o tejto praxi sa nachádzajú na lokalitách od Českej republiky až po Španielsko.
Najstarším nálezom je hrob pri Brne-Bohuniciach v Českej republike, ktorý je datovaný do obdobia približne 5400 rokov pred naším letopočtom, a najnovším je hrob v Saint-Paul-Trois-Châteaux, čo naznačuje, že táto prax pretrvávala viac ako 2000 rokov.
Die italienische Mafia nennt diese Foltermord-Methode "incaprettamento" – aber bekannt war sie schon vor Tausenden von Jahren. @zeeb_lanz https://t.co/HPhoVJGYGM
— Esther Widmann (@EstherWidmann) April 12, 2024
Hrôzné vraždy
Zväzky, ktorými boli tieto dve osoby v Saint-Paul-Trois-Châteaux zviazané, sa už dávno rozpadli, ale niekoľko znakov na ich kostrách – napríklad nezvyčajná poloha nôh – naznačuje, ako zomreli. Tretia žena v hrobke bola zrejme staršia a pravdepodobne zomrela prirodzenou smrťou, zistili vedci. Aj ona bola pochovaná na tú dobu normálne, na boku v strede hrobky.
To naznačuje, že bola obradne pochovaná po svojej prirodzenej smrti a že dve mladšie ženy boli obetované, aby boli pochované spolu s ňou. „Zdá sa, že obe obete boli pripútané ťažkými úlomkami kameňov, ktoré sa používali na mletie obilia, čo naznačuje, že napriek zviazaniu boli pri pochovávaní ešte živé,“ povedal Crubézy.
Hrozný spôsob vraždy incaprettamento sa dnes spája s talianskou mafiou, ktorá ho niekedy používala ako formu varovania alebo pokarhania. Crubézy dodal, že nie je známe, prečo sa incaprettamento používalo pri ľudských obetiach v dobe kamennej, ale mohlo to byť preto, že takto zviazaná osoba sa mohla považovať skôr za uškrtenú, než za zabitú niekým iným.
