Technológia LiDAR našla 6 000 pravouhlých platforiem s rozmermi približne 20 m x 10 m, pričom mali 2 až 3 m na výšku. Platformy boli usporiadané v skupinách po troch až šiestich jednotkách okolo námestia s centrálnou plošinou. Vedci sa domnievajú, že mnohé z nich boli domy, ale niektoré slúžili na slávnostné účely. Jeden z komplexov zahŕňal aj plošinu s rozmermi 140 m x 40 m.
Platformy boli postavené tak, že sa zarezali do kopcov a na vrchole vytvorili platformu zo zeme. Archeológovia objavili cesty, chodníky aj kanály, ktoré jednotlivé stavby prepájali, čo naznačuje, že osídlená bola veľká oblasť. Dorison povedal, že najvýraznejšou časťou výskumu boli cesty. „Cestná sieť je veľmi sofistikovaná. Rozprestiera sa na obrovskú vzdialenosť, všetko je prepojené. A sú tam pravé uhly, čo je veľmi pôsobivé,“ hovorí a vysvetľuje, že je oveľa ťažšie postaviť rovnú cestu ako cestu, ktorá „splynie“ s krajinou.
Vedci tiež identifikovali na oboch stranách náleziska hrádze s priekopami. Domnievajú sa, že šlo o kanály, ktoré pomohli zvládnuť hojný výskyt vody v regióne. O starovekom meste na východe Ekvádoru sa objavili prvé dôkazy ešte v 70. rokoch minulého storočia, po 25 rokoch je dokončený komplexný prieskum. Odhaľuje veľkú a komplexnú spoločnosť, ktorá sa zdá byť ešte väčšia ako známe mayské stavby v Mexiku a Strednej Amerike.
„Predstavte si, že ste objavili civilizáciu veľkosti Mayov, ale s úplne inou architektúrou, využitím pôdy, keramikou,“ hovorí José Iriarte, profesor archeológie na Univerzite v Exeteri, ktorý na výskume neparticipoval. O ľuďoch, ktorí tam žili a aká bola ich spoločnosť, nevieme veľa. Na plošinách sa našli jamy a ohniská, ale aj nádoby, kamene na mletie rastlín a spálené semená.
Kmene Kilamope a Upano, ktoré tam žili, sa pravdepodobne živili poľnohospodárstvom. Ľudia jedli kukuricu a sladké zemiaky a pravdepodobne pili „chichu“, druh sladkého piva. Ďalším krokom vo výskume bude preskúmanie priľahlej oblasti s rozlohou 300 km2, ktorá ešte nebola prebádaná.
