Na vrcholkoch hôr býva chladnejšie ako v údoliach pod nimi. To je vec, ktorú vie asi každý. Vedci z Vermontskej univerzity teraz ale popísali proces, ktorý to narúša a obracia – a súčasne prináša nádej pre lesy zasiahnuté klimatickými zmenami.
Na horách dochádza niekedy k situácii, keď studený vzduch z vyšších polôh steká po svahoch dole do nižšie položených údolí. Vzniká tak inverzia, kedy dole pri zemi môže byť nečakane chladnejšie ako na vrcholkoch hôr. A to má dôsledky aj na život. „Pri teplotných inverziách pozorujeme aj inverzie vegetácie,“ uviedla hlavná autorka štúdie Melissa Pastoreová. O štúdii informuje portál ČT 24.
„Namiesto toho, aby sme vo vysokých nadmorských výškach nachádzali viac druhov preferujúcich chlad, ako sú smrek a jedľa, našli sme ich v nižších nadmorských výškach – presne naopak, než by sme očakávali,“ doplnila vedkyňa. Vplyv na tieto ekosystémy je podľa jej výskumu značný: zásadne mení štruktúru lesa.
Tieto výsledky môžu podľa výskumu, ktorý vyšiel v odbornom časopise Ecology and Evolution, pomôcť zachovať chladnomilné druhy lesov aj v čase, keď sa ľudskou zásluhou klíma Zeme otepľuje. A to vďaka tomu, že by mohli tieto oblasti preferovať ako „oázy“, kde by tieto stromy prežívali, než sa klíma vráti do miernejšej podoby.
Ako štúdia prebiehala
Vedci sa počas dvoch rokov zamerali na tri lesnaté lokality v Novom Anglicku. Zbierali údaje o druhoch stromov, ktoré tam žijú, pričom merali neustále teploty – to robili každú hodinu.
Výskumníci zistili, že k hromadeniu studeného vzduchu nedochádza len občas v noci a v priebehu sezóny, ako sa v minulosti predpokladalo, ale často celoročne a aj počas dňa, popísala štúdia. Tento jav sa vyskytoval na všetkých skúmaných lokalitách, ale najsilnejší bol na lokalite s najmenšou zmenou nadmorskej výšky.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
