Novo anektované Fínsko s 1 300 km dlhou hranicou s Ruskom by mohlo byť jedným z najpravdepodobnejších smerov pozemného útoku. Fíni už skôr obvinili Rusko, že sa snaží destabilizovať krajinu tým, že posiela migrantov k ich hraniciam. Sovietsky zväz napadol Fínsko už v roku 1939, čo viedlo k neslávne známej zimnej vojne.
„Keď uvažujeme o možných budúcich ohniskách napätia, pobaltské štáty sú dôležitou skúškou sily odstrašujúcich prostriedkov NATO. V Estónsku, Lotyšsku a Litve žije veľké množstvo ruského obyvateľstva – čo je zvyčajne dôležitý motivačný faktor pre Putinov intervencionizmus,“ pokračoval Muck.
Newsweek vidí najväčšiu pravdepodobnosť útoku na estónskych a lotyšských hraniciach s Ruskom – južne od jazier a riek na estónskych hraniciach a severne od Bieloruska, ktoré sa pravdepodobne nebude chcieť zapojiť. Vo februári estónska zahraničná spravodajská služba uviedla, že NATO „by mohlo v nasledujúcom desaťročí čeliť masovej armáde sovietskeho typu“, ak Moskva zreformuje svoju armádu.
Krízovým bodom by sa mohol stať aj Suvalský koridor medzi Litvou a Poľskom, ktorý sa nachádza medzi ruskou enklávou Kaliningrad a Bieloruskom. Koridor je jediným pozemným a železničným spojením medzi Pobaltím a zvyškom NATO. V Kaliningradskej oblasti sa nachádzajú tisíce ruských vojakov, stíhačky a údajne aj taktické jadrové zbrane.
Pobaltské krajiny však nesedia so založenými rukami a začali posilňovať svoje hranice s Ruskom a v prípade Litvy aj s Kaliningradskou oblasťou. Podobný projekt s názvom Východný štít spustilo aj Poľsko s cieľom posilniť svoju hranicu s Bieloruskom. Poľský premiér Donald Tusk tiež v novembri navrhol, aby hraničné krajiny hliadkovali v Baltskom mori, ako sme to opísali v tomto článku.
Okrem krajín NATO sú však v Európe aj iné ciele pre Rusko. Z Čierneho mora by Putin mohol zaútočiť napríklad na Moldavsko so separatistickým Podnesterskom. Ohrozené by mohlo byť aj Gruzínsko, kde Rusko posilňuje svoj vplyv. A podľa Newsweeku by sa Putin mohol pokúsiť presadiť v Srbsku.
