Začali ste, keď ste mali 25 rokov. Ako dlho ste jazdili?
Jazdila som 3 a pol roka. Prešla som 12 krajín a približne 600-tisíc kilometrov.
Nemali ste na začiatku strach?
Samozrejme, že som mala strach (smiech). Ale bol to strach z toho, či udržím ten 40-tonový kolos na ceste. Ale po čase som si zvykla. Časom mi už neprišlo divné, že šoférujem obrovské auto.
Pamätám si na svoju prvú jazdu. Triasla som sa a nevedela som, na čo slúži polovica z tých tlačidiel, ktoré tam sú (smiech). Tak som sa bála, že som po diaľnici išla 60 kilometrov za hodinu a ťahala za sebou kolónu kamiónov. A keď som prvýkrát prišla pred mýtnu bránu, cez ktorú bolo treba prejsť, povedala som „Dobre, cez toto neprejdem, vystupujem, idem domov“. Je to tam naozaj veľmi tesné. Teraz mi to príde vtipné, ale sú to naozaj super skúsenosti a pekné zážitky.
Nechýba vám teraz jazda na kamióne?
Aj chýba, aj nechýba. Byť šoférom kamiónu je jedna z najťažších prác, aké existujú. Nie preto, aké je to veľké auto, ale je to psychicky náročné a miestami aj fyzicky. Neustále musíte stíhať. Dodržiavať časy, neprekračovať limity… všetko je načasované, niekedy na minúty. V tej práci nie je režim. Spíte, kedy sa dá, jete, kedy sa dá.
Nemáte prístup k sprche, musíte ju hľadať po benzínkach, ste ďaleko od domova, od svojich rodín. Neustále vám volá dispečer, neustále sa niečo pokazí. Na diaľnici je 10-kilometrová kolóna, zdržanie dve hodiny a vy už nestíhate prísť včas na nakládku alebo vykládku, posunie sa čas pauzy a to môže spôsobiť, že neprídete ani v plánovaný čas domov.
Negatívnych vplyvov je v tejto práci oveľa viac ako pozitívnych a mnoho šoférov robí túto prácu len pre peniaze. Ale poznám šoférov, čo jazdia celý život a nemenili by, takže záleží aj od človeka.
Občas mi chýba šoférovanie v krásnych krajinách ako sú Španielsko, Portugalsko. Chýbajú mi tie výhľady a krásny pocit slobody. Ale práca ako taká mi nechýba vôbec. Čajovňa je stokrát lepšia .
Stretli ste sa na vašich cestách aj s inými profesionálnymi vodičkami?
Samozrejme. Iba na Slovensku je trend, rozdeľovať prácu na mužskú a ženskú. V iných krajinách je úplne bežná vec, že ženy sú šoférky kamiónu, autobusu, električky a podobných veľkých stojov. Raz som na benzínke videla ružovo-čierny kamión, v ktorom sedeli dve ženy ako vodičky. Ale to padla sánka aj mne (smiech).
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
