Napríklad v apríli 2017 opozičníkovi do tváre chrstli briliantovú zeleň, chemickú látku, ktorá mu poškodila dočasne zrak. Počas pobytu vo väzbe v lete 2019 bol Navaľnyj hospitalizovaný kvôli náhlej alergickej reakcii. Už vtedy sa špekulovalo, že mohol byť otrávený neznámou toxickou látkou.
Skutočne vážna otrava nasledovala až o rok neskôr. Navaľnému sa pri ceste lietadlom náhle urobilo zle, skončil v kóme a nakoniec sa o neho niekoľko mesiacov starali nemeckí lekári. Západné laboratóriá potvrdili, že bol otrávený nervovo-paralytickou látkou novičok. Kremeľ akúkoľvek zodpovednosť za otravu svojho kritika odmietol.
A až vtedy začal Kremeľ Navaľného aktivity skutočne dôsledne potierať. Politik sa napriek varovaniam vrátil do vlasti. A hneď po prílete skončil vo väzení, dostal 2,5 roka za porušenie podmienky predchádzajúceho trestu. „Nepodarilo sa mi urobiť ako slobodnému človeku ani jeden krok po svojej krajine, zatkli ma ešte pred hraničnou kontrolou,“ odkázal Navaľnyj vo svojom príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach.
„Hrdina jednej z mojich obľúbených kníh – Vzkriesenie od Leva Tolstého – hovorí: ‚Áno, jediným miestom, kde sa v súčasnosti pristane byť čestnému človeku v Rusku, je väzenie‘,“ dodal. Nasledovali zákazy Navaľného štábov, blokácia webových stránok, tresty pre jeho spolupracovníkov. A nakoniec aj nové obvinenia a nový trest priamo pre Navaľného.
„Môj vesmírny let potrvá o trošku dlhšie, než som čakal. Loď uviazla v časovej slučke,“ komentoval vtedy opozičník verdikt na twitteri. Navaľnyj žil ako politík mimo kremeľského režimu úzko vymedzené politické pole. Ruská propaganda sa mu vyhýbala, nikdy nemal prístup do režimom kontrolovaných médií a v Kremli sa báli verejne vysloviť jeho meno.
Napriek tomu sa mu darilo časť ruskej spoločnosti vyburcovať z politickej letargie. Vsádzal na univerzálnu populistickú tému, ktorá mala odozvu. S korupciou sa stretol snáď každý Rus. A preto boli Navaľného signály zrozumiteľnejšie ako boj za ľudské práva.
Z hľadiska popularity sa mohol Navaľnyj v posledných rokoch merať snáď len s Borisom Nemcovým. Charizmatickým opozičným vodcom a niekdajším vicepremiérom, ktorý bol koncom februára 2015 zastrelený pod kremeľskými hradbami. Navaľnyj veril, že tento osud ho nestretne.
Opakovane dával najavo, že sa zastrašiť len tak nedá. Po návrate do vlasti odkázal z väzenia, že svoje kroky neľutuje. „Potom, čo som si odsedel vo väzení prvý rok, chcem všetkým povedať presne to, čo som kričal na zhromaždené na súde, keď ma viedli k policajnému vozidlu: Ničoho sa nebojte,“ napísal. „Toto je naša krajina a druhú nemáme.“
