Čoraz viac výskumov ukazuje, že keď zvieratá starnú, ich správanie je ovplyvnené životnými skúsenosťami a bohatými znalosťami o ich prostredí. Často tieto skúsenosti odovzdávajú mladším členom svojej skupiny, napísal na základe najnovšieho výskumu britský denník The Guardian.
Výskum odhaľuje, aká dôležitá je úloha starších jedincov v kultúrnom prenose, populačnej dynamike a ekosystémových procesoch a službách, konštatujú veci v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Science. Tieto pozorovania sú podľa vedcov „v súlade so zisteniami behaviorálnej ekológie“.
Interdisciplinárny tím vedcov analyzoval výsledky viac než 9-tisíc výskumov z celého sveta. Podľa publikovanej štúdie staršie zvieratá prispievajú k životu skupiny svojimi znalosťami a skúsenosťami, napríklad pri určení migračných trás, pri stratégiách prežitia a podobne. Napríklad staršie slonice dokážu ochrániť svoju skupinu vďaka silne vyvinutej sociálnej pamäti, ktorou vedia rozlíšiť, kto je pre nich bezpečný a kto je nepriateľ.
Staršie cicavce síce produkujú menej potomkov, avšak pomáhajú starať sa o mláďatá. Koraly v hlbinách morí môžu byť aj tisíce rokov staré a stále môžu poskytnúť dôležité útočisko pre morské cicavce. Výpočet podobných príkladov by bol veľmi dlhý.
Staršie zvieratá sú nenahraditeľné
„U ľudí i zvierat je starnutie všeobecne spojené s poklesom biologických funkcií. Vedci však teraz objavujú, že staršie zvieratá plnia životne dôležitú rolu v populáciách a ekosystémoch,“ napísal ekológ Keller Kopf z austrálskej Charles Darwin University, jeden z autorov štúdie. Kopf je expert na dlhoveké zvieratá.
V článku na portáli The Conversation austrálsky ekológ pripomína, že mnohé výskumy starnutia sa zameriavali na negatívne zdravotné aspekty. Zjednodušená predstava o tom, že starí jedinci nie sú dôležití pre populáciu alebo životné prostredie, nezodpovedá realite. „Keď sa zaoberáme populáciou zvierat a snažíme sa chrániť biodiverzitu, o hodnote starých, múdrych zvierat sa obvykle neuvažuje.“ Lenže „nový výskum ukazuje, ako prenášajú starší jedinci svoje znalosti na ostatných prostredníctvom procesu zvaného kultúrny prenos,“ pripomína Kopf. „Niektoré zvieratá čerpajú zo skúseností nazhromaždených v priebehu svojho života, aby sa mohli lepšie rozhodovať. Napríklad v populácii slonov sú matky a babičky úložiskom znalostí.“ Podobne je to napríklad aj u veľrýb. „Múdra veľryba-babička pomáha svojmu spoločenstvu nájsť potravu a tak prispieva k prežitiu skupiny.“
Problém je, že lovom likvidujeme staršie zvieratá, čím ohrozujeme odovzdávanie skúseností a znalostí zásadných pre prežitie celých spoločenstiev. Úbytok starších jedincov ohrozuje ich populáciu a ekosystémy. Vedci ako výkričný príklad uvádzajú lov slonov kvôli klom a tiež masívny rybolov.
Nadmerný rybolov „znižuje kolektívnu pamäť danej populácie“, upozorňuje biológ Culum Brown z Macquarie University v Sydney. „V prípade množstva druhov rýb sa mnohé dôležité prejavy v správaní, ako napríklad migrácia kvôli potrave, spoločensky prenášajú na mladé jedince.“
Ochrana dlhovekosti
Likvidácia starších a najskúsenejších jedincov prispieva k ohrozeniu viacerých druhov zvierat. Môže mať vážne dôsledky pre skupinovú kultúru a dané spoločenstvá, varujú vedci. Preto volajú po novej stratégii v ochrane prírody a zvierat a po uznaní dôležitosti dlhovekosti, teda po cielenej politike ochrany starých jedincov. Vyzývajú k novému prístupu, ktorý nazvali „ochrana dlhovekosti“.
Kopf poznamenáva, že absencia ochrany starších jedincov je niečo podobné, akoby sme prestali chrániť starších ľudí. V ochrane prírody je potrebné uznať múdrosť starších zvierat a ich prínos pre spoločenstvo. Tak ako máme sociálnu politiku, potrebujeme podobným spôsobom zmeniť aj politiku ochrany prírody, upozorňuje austrálsky výskumník. „Strata starých a múdrych zvierat má devastujúce globálne dôsledky. Je zrejmé, že treba urobiť viac pre ich prežitie,“ upozorňuje Kopf.
Najnovší výskum tak ukazuje na dôležitosť kultúrneho prenosu v populáciách zvierat. Starší jedinci nazhromaždia najviac znalostí, napríklad ako nájsť vodu počas suchých období, ako nájsť bezpečné miesta či nájsť potravu v čase nedostatku.
Termín „múdrosť“ sme doposiaľ používali len v súvislosti s ľuďmi, no vedci teraz tento termín použili už priamo v názve novej štúdie a používajú ho v súvislosti so správaním zvierat a odovzdávaním skúseností a poznatkov mladším jedincom.
„Staršie zvieratá zohrávajú zásadnú rolu pri udržiavaní biodiverzity a ekosystémových služieb,“ upozorňujú vedci. Preto je potrebné zmeniť filozofiu i politiku ochrany zvierat.
Kopf priznáva, že objav dôležitosti starších zvierat v ich spoločenstvách ho viedlo k premýšľaniu aj o ľudskej spoločnosti. „Primälo ma to viac premýšľať o tom, ako si nevážime starších ľudí v našej spoločnosti. Na mnohých starších ľudí sa zabúda.“ To je zlé nielen pre samotných starších ľudí, ale pre celú ľudskú spoločnosť, upozorňuje austrálsky vedec.
