fbpx

V pôde na Sibíri sú zamrznuté nové infekčné choroby. Otepľovaním sa môžu rozšíriť, varuje lekárka

V pôde na Sibíri sú zamrznuté nové infekčné choroby. Zdroj: X/ Arctic Today, PBS Utah

Jedným zo zlomových bodov zmeny klímy je topenie permafrostu. Hrozí napríklad to, že sa pri oteplení Sibíri môžu objaviť nové baktérie a choroby, ktoré ľudská civilizácia ešte nezažila.

„V roku 2016 bola na Sibíri veľká vlna horúčav a zahynulo veľa sobov. Zistilo sa, že zahynuli na antrax. Veterinári ho geneticky preskúmali a zistili, že ide o starodávnu baktériu,“ vysvetľuje lekárka Marie Bourne. Informuje irozhlas.cz.

Topenie permafrostu alebo dlhodobo zmrznutej pôdy uvoľňuje do ovzdušia metán. Ide o skleníkový plyn, ktorý je silnejší ako oxid uhličitý, a týmto procesom sa otepľovanie planéty urýchľuje. Problémom, ktorý ale zostáva mimo pozornosti, sú nové infekčné choroby.

„Nevieme, čo všetko sa (na Sibíri) skrýva. Sú tam starodávne baktérie a vírusy,“ varuje lekárka Marie Bourne a dodáva príklad, kedy k podobnej nákaze už došlo.

„V roku 2016 bola na Sibíri veľká vlna horúčav a zahynulo veľa sobov. Veterinári sa najskôr domnievali, že zomreli teplom. Neskôr zistili, že zahynuli na antrax. Ten geneticky preskúmali a zistili, že ide o starodávnu baktériu,“ opisuje Bourne.

Obeťou nakoniec neboli iba zvieratá, ale aj jedno dieťa a jeden dospelý človek.

„Našťastie na Sibíri nežije toľko ľudí. Keby nás tam žilo viac, už by to bol väčší problém,“ podotýka lekárka.

Strata liečiv

Klimatológovia tiež hovoria v súvislosti so zmenou klímy o úbytku biodiverzity. Otepľovanie napríklad ničí mnoho koralových útesov. To má však priamy vplyv na vývoj liekov. Koraly v sebe totiž skrývajú látky, ktoré pomáhajú pri vývoji liekov na rakovinu.

Hrozí nám preto, že prídeme o dôležité nástroje, ako bojovať s niektorými chorobami.

„Ani v dnešnej dobe si moderná medicína všetko nevyrobí. V laboratóriu sú pre nás pri výrobe liekov dôležité rastliny a živočíchy,“ upozorňuje Bourne.

„Napríklad liek na liečbu detskej leukémie vinkristín nevieme dodnes vyrobiť bez kvetu z Madagaskaru, ktorý sa volá zimozeleň,“ dáva príklad.

Rovnako tak sa vo výskume liečiv využívajú aj ďalšie živočíchy.

„Existuje krab, ktorý má modrú krv. Jeho látky sa používajú na čistenie liekov. Hovorilo sa o ňom, keď sme tu mali pandémiu čovidu. Pri výrobe vakcín sa využíval na ich čistenie, aby sa zbavili endotoxínov,“ približuje lekárka Bourne a dodáva, že aj tento krab je už kvôli zmene klímy v ohrození.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie