Záplavy, ktoré po sebe nechali v niektorých lokalitách hotovú spúšť, môžu mať aj vážne dopady na naše zdravie. Upozorňuje sa na niekoľko nebezpečných, ba dokonca až život ohrozujúcich ochorení, ktoré môžu teraz vypuknúť.
Pred nebezpečnou chorobou už varovali v susednej Českej republike. Leptospiróza môže viesť až k zlyhaniu pečene a obličiek a spôsobiť smrť. Český rezort zdravotníctva pripomenul, že po povodniach v rokoch 1997 a 2002 sa chorobnosť zvýšila troj až päťnásobne. Pred týmto nebezpečným ochorením varujú v súvislosti s povodňami aj naši hygienici, píše portál topky.sk.
Akútna Leptospiróza
„Leptospiróza je akútna horúčkovitá choroba, ktorá môže postihovať centrálny nervový systém, obličky, v ťažších prípadoch i obehový systém,“ uvádza sa na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR.
Pôvodcom nákazy sú baktérie vyskytujúce sa najmä u hlodavcov (potkany, myši, hraboše), ale aj domácich zvierat, najmä ošípaných a psov. Infikované zvieratá vylučujú leptospíry močom. K prenosu potom dochádza najčastejšie povrchovou vodou, prípadne vlhkou pôdou kontaminovanou močom infikovaných zvierat.
„K infekcii dochádza často pri kúpaní, rybolove, poľnohospodárskych prácach, najmä v močaristých terénoch, v oblastiach postihnutých povodňami a podobne,“ uviedli hygienici. Inkubačná doba je 1 – 19 dní, najčastejšie 10 dní. Hygienici ako prevenciu odporúčajú použitie vhodných pracovných prostriedkov, pitie vody len zo známych zdrojov, nosenie vhodnej obuvi, deratizácia kanalizácií, čistenie odpadových vôd, ochrana potrebná pred kontamináciou močom hlodavcov. Leptospiróza však nie je jediné ochorenie, k šíreniu ktorého môžu povodne prispieť.
Bacilárna dyzentéria
Riziko tiež stúplo pri ochorení zvanom Bacilárna dyzentéria. „Je to ochorenie charakterizované častými hnačkovými stolicami s prímesou hlienu, prípadne čerstvej krvi, s bolestivým nutkaním na stolicu. Pôvodcom ochorenia sú baktérie (šigely). Prenáša sa vodou kontaminovanou ľudskými výkalmi zo žúmp. Chorobu sprevádzajú bolestivé hnačky s prímesou krvi,“ píše Úrad verejného zdravotníctva.
Pôvodcom nákazy je baktéria s názvom šigela. Inkubačný čas je 1 – 7 dní, najčastejšie 2 – 3 dni. Prenášať sa môže fekálno-orálne, najčastejšie priamym kontaktom s chorým alebo kontaminovanými potravinami, ako je voda či mlieko. „Prevencia je dodržiavanie hygienických zásad, umývanie rúk, zabezpečenie zdravotne neškodnej pitnej vody a potravín, neškodná likvidácia odpadu a odpadových vôd,“ odporučili hygienici.
Vírusová hepatitítda typu A
Zvýšené je tiež riziko vírusovej hepatitítdy typu A. V typických prípadoch sa choroba prejaví únavou, nechutenstvom, napínaním na zvracanie, zvýšenou teplotou, bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom, tmavým močom, svetlou stolicou a žltým sfarbením očných bielok a kože.
Choroba sa prenáša alimentárnou cestou. Pôvodcom nákazy je vírus. Pôvodca choroby – vírus – sa z pečene infikovaného človeka dostáva do čreva a stolicou sa vylučuje do vonkajšieho prostredia. Znečistenými rukami, vodou, príp. potravinami sa dostáva do úst vnímavého človeka, je prehltnutý a z črevného traktu preniká do pečene a poškodzuje ju. Inkubačný čas je 14 – 50 dní, najčastejšie okolo 25 dní.
Choroba prebieha síce väčšinou ľahko a trvá priemerne 2 – 5 týždňov, u dospelých máva ťažší priebeh. Úmrtnosť je nízka, no s vekom mierne stúpa. Najdôležitejším preventívnym opatrením proti žltačke je dodržiavať zásady osobnej hygieny, najmä umývanie rúk po použití toalety, pred jedlom, ďalej používať zdravotne vyhovujúcu pitnú vodu. Najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie. Najohrozenejšie sú osoby so zvýšeným rizikom nákazy: osoby prichádzajúce do styku s infikovanými, zdravotnícki pracovníci, zamestnanci kanalizácií, odpadového hospodárstva a záchranárskych prác. Hygienici preto odporúčajú najmä týmto skupinám očkovanie.
Tularémia
Ďalšou chorobou je tularémia. Prejavuje sa zdurením lymfatických uzlín alebo zápalom pľúc, prípadne hnačkami. Pôvodcom nákazy je baktéria Francisella tularensis a inkubačný čas je 1 – 10 dní, najčastejšie 3 – 6 dní. Pôvodcami sú choré jedince, najmú zajace a drobné hlodavce. Prenášať sa môže priamym kontaktom alebo prehltnutím kontaminovanej vody a potravín.
Ako faktor prenosu sa uplatňujú kontaminované potraviny, voda a vzduch. Prevenciou je dodržiavanie hygieny pri manipulácii so živými aj uhynutými zvieratami, dodržiavanie zásad osobnej ochrany, zákaz používania vody z nezaistených zdrojov, používanie pracovných odevov.
Salmonelóza
Ako na poslednú upozorňujú hygienici na dobre známu salmonelózu. Jej priebeh sprevádzajú bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačky a horúčka. Nebezpečné je rýchle odvodnenie organizmu. Nákaza môže prebiehať aj bezpríznakovo. Po prekonaní ochorenia môže vzniknúť na niekoľko týždňov nosičstvo. Pôvodcom nákazy je baktéria – salmonela. Inkubačný čas je 6 až 48 hodín. Rozširuje sa prehltnutím.
„Faktory prenosu sú primárne suroviny z infikovaných zvierat alebo sekundárne infikované potraviny. K prenosu medzi ľuďmi dochádza iba pri hrubých nedostatkoch v osobnej hygiene,“ vysvetlili hygienici.
Dodržiavajte preventívne opatrenia:
- Pri všetkých prácach spojených s likvidáciou následkov povodní treba dodržiavať základné zásady ochrany zdravia – starostlivo a často si umývať ruky mydlom.
- Ruky si treba umývať vždy po kontakte s predmetmi, ktoré prišli do styku so záplavovou vodou alebo kalmi, pred jedením a pitím, pred fajčením, pred a po použití WC. Po ukončení sanačných prác treba ruky dôkladne vydezinfikovať.
- Počas prác treba používať ochranné prostriedky – najmä gumené rukavice, gumený plášť, pevnú nepremokavú obuv. Po ich použití je nevyhnutné odevy a obuv vyčistiť a vydezinfikovať.
- Aj vyčistené miesto môže byť nechtiac opätovne kontaminované niekým iným, prípadne aj hmyzom, vetrom a podobne. Kontaminované bývajú aj miesta, ktoré viditeľne nepreukazujú znaky znečistenia.
- Jesť a piť možno len vo vyhradených vydezinfikovaných miestach (jedlo z overených zdrojov). Predtým treba odložiť ochranné pomôcky, vydezinfikovať si a umyť ruky. Jedlo neponechávame voľne bez prikrytia.
- Okamžite treba ošetriť, predovšetkým vydezinfikovať každé zranenie a odreniny, pri rozsiahlejšom zranení vyhľadať lekára. Rozškrabanými štípancami od komárov a iného hmyzu a zádermi sa môže do tela dostať infekcia.
- Je treba dávať pozor na zanesenie infekcie do očí a nosa pri pretieraní očí, čistení nosa a podobne. Používame jednorazové papierové vreckovky.
