,,Zrazu potrebujete oveľa viac oblečenia. Malé dieťa sa naozaj neustále zašpiní a vás zašpiní tiež. Na našu veľkú cestu do Ázie sme brali len minimum, základné potreby a základné lieky. Naším hlavným cieľom bolo Thajsko, ktoré má zdravotníctvo na vysokej úrovni, takže sme sa veľmi nebáli,“ vysvetľuje Adela.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Thajsko prešli krížom-krážom od severu cez stred až po juh krajiny. Pár týždňov strávili na severe v okolí Chiang Mai, dvakrát nakukli do Bangkoku, Vianoce a Nový rok strávili pri mestečku Hua Hin.
Následne sa 12-hodinovým nočným autobusom presunuli na juh, do viac turistického Krabi, do mestečka Ao Nang. Medzitým si zaleteli aj na vietnamský ostrov Phú Quoc, kde strávili takmer mesiac.
,,Zažili sme nádherné výhľady a výlety v národných parkoch, kúpali sa v krásnych zátokách, videli sme slony ázijské vo voľnej prírode, plavili sa cez kvitnúce lotosy v národnom parku Sam Roi Yot, kúpali sa pri západe slnka na Phu Quoc, jazdili spolu na skútri,“ opisuje fascinujúce zážitky mladá rodina.
Popri tých pekných zážitkoch sa niekedy vyskytnú aj menej príjemné. Tie zažili cestovatelia s divými psami, s ktorými je v Ázii všeobecný problém. ,,Prvýkrát sme s pomocou domácich odohnali svorku asi piatich psov v Bangkoku. Druhýkrát po nás vybehol náhodný pes, keď sme prechádzali na skútri po meste. Sme radi, že sme z toho vyviazli všetci v poriadku.“
Rezorty nenavštevovali
Cestovanie s bábätkom je výzva pre nejedného rodiča. Každé dieťa je iné, dokonca sa ich povaha mení z mesiaca na mesiac. Adela a Boris sa však nezľakli žiadneho názoru o tom, ako to nie je možné či komfortné. Najväčším strašiakom pre rodičov býva, či dieťa vydrží dlhý let a či ho celý preplače.
,,Boli sme sami prekvapení, aké ľahké to je. Horšie bolo to presúvanie. Predsa, išli sme pomalšie, než máme vo zvyku, ale aj tri týždne na jednom mieste sú málo, keď sa s dieťaťom už niekde zabývate. Za nás boli lety oproti presúvaniu a zvykaniu si na novú oblasť malina.“
Ich cestovanie sa zmenilo a všetky priority, aj denný režim, sa priblížili potrebám dieťaťa. Ako hovoria, potrebný je zmysel pre plánovanie, ktoré nie je vždy ideálne v porovnaní s tým, ktoré máte doma. ,,Je to cesta mimo komfortnú zónu, ale všetko, čo sme zažili, ďaleko prekonalo tie náročné situácie.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
