Podniky v januári prehodnocujú cenovú politiku a prispôsobujú sa novým podmienkam. Výsledkom je časté precenenie produktov, pričom sa asi tretina ročnej inflácie odohráva práve v tomto mesiaci. Najväčší nárast cien zaznamenali nápoje, poštové služby a doprava. Zlacneli lieky a noviny. Uviedol to v utorok analytik finančných trhov XTB Marek Nemky.
Hlavným faktorom výrazných cenových zmien boli podľa analytika úpravy daňových sadzieb. Najväčší nárast zaznamenali nealkoholické nápoje, ktoré zdraželi o 17 % v dôsledku novej dane zo sladených nápojov. Ceny poštových služieb sa zvýšili o 14,5 % medzimesačne. Ceny v leteckej a osobnej doprave narástli o 14,4 %. Zdražel aj alkohol, konkrétne víno o 13,3 %, destiláty o 7,1 % a pivo o päť percent.
„Dôvodom môžu byť opäť vyššie náklady z dôvodu daňových zmien, ale aj mierna sezónnosť alebo vyšší očakávaný dopyt. Očakávaný rast cien sa prejavil aj pri káve a kakau, ktorých burzová cena naďalej prudko rastie a dosahuje nové maximá v dôsledku horšej úrody u hlavných producentov,“ objasnil Nemky s tým, že rast cien ovocia o 5,6 % bol ovplyvnený aj sezónnosťou, pričom historicky od roku 2018 rástli ceny ovocia v januári priemerne o 7,4 % medzimesačne.
Na druhej strane, v dôsledku zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) bol zaznamenaný pokles cien farmaceutických výrobkov, a to o 3,8 %. Pri novinách a periodikách došlo k poklesu o 2,5 %. Analytik dodal, že mierne zlacneli aj oleje a tuky, pravdepodobne v súvislosti s priaznivejším vývojom exportných cien olivového oleja a opäť nižším daňovým zaťažením.
„Január tak priniesol výrazné cenové pohyby, pričom dominantným faktorom boli zmeny v daňovej politike. Vývoj v nasledujúcich mesiacoch ukáže, do akej miery sa tieto úpravy premietnu do dlhodobejších inflačných trendov a taktiež aký efekt bude mať nová daň z platieb, ktorá vstúpi do platnosti začiatkom apríla,“ uzavrel Nemky.
Inflácia v nasledujúcich mesiacoch ešte zrýchli nad 4 %
Januárový rast cien na Slovensku na úrovni 3,9 % bol najvyšší za uplynulý rok. V ďalších mesiacoch by mala inflácia ešte mierne zrýchliť nad hranicu 4 % a okolo tejto hodnoty by sa mal pohybovať aj priemer za celý rok. V reakcii na aktuálne zverejnené údaje Štatistického úradu (ŠÚ) SR o vývoji cien v národnej metodike (CPI) sa na tom zhodli ekonomickí analytici.
„Ako môžeme vidieť, januárová inflácia bola široko rozložená medzi rôzne druhy tovarov a služieb, čo bolo do veľkej miery spôsobené nárastom dane z pridanej hodnoty (DPH). Na druhej strane však publikované dáta ukázali, že nárast DPH bol reflektovaný predovšetkým v službách, ktoré v januári rástli citeľne viac, než je úroveň tradičnej sezóny úpravy cenníkov,“ zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Poukázal tiež na to, že v prípade tovarov nebol vplyv vyššej DPH naplno pretavený do cien. Nateraz bol pravdepodobne absorbovaný nižšou ziskovou prirážkou výrobcov a predajcov. „Predpokladáme však, že aj tu bude dochádzať k postupnej úprave cien, čo spolu s ďalším nárastom nákladov, napríklad vo forme novej dane z finančných transakcií, bude ceny v najbližších mesiacoch tlačiť nahor,“ avizoval Horňák s tým, že najvyššia môže byť inflácia v lete na úrovniach okolo 4,2 %.
Podobný vývoj očakáva aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Predpokladáme, že časť vyššej DPH u cien tovarov sa do koncových cien dostane až v priebehu nasledujúcich mesiacov, aj pod vplyvom novej transakčnej dane,“ priblížil. Tlak na ďalší rast cien služieb by mohol podľa neho v priebehu roka postupne slabnúť, v dôsledku daňových zmien však ostane inflácia v tejto oblasti stále nadpriemerná.
„V nasledujúcich mesiacoch tak očakávame ešte mierne zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien mierne nad 4 %. Inflácia by aj pod vplyvom vyššej porovnávacej bázy u potravín mala začať pomaly spomaľovať od leta, naďalej sa však bude držať blízko 4 % úrovne,“ predpovedal Koršňák s tým, že podobný by mal byť aj priemer za celý rok.
Opačným smerom, teda na spomalenie inflácie, pôsobí vládne opatrenie na zastropovanie cien energií, pripomenul Horňák. Bez toho by sa januárový rast cien podľa neho priblížil k 5 %. „Opätovne zavedená plošná pomoc tak znovu drží infláciu na nižších úrovniach, štátnu kasu v časoch nevyhnutnej konsolidácie však bude stáť stovky miliónov eur. Prispôsobenie cien energií trhovým úrovniam si tak opäť presúvame do budúcnosti, pravdepodobne do ďalšieho roka,“ zhodnotil analytik. Vhodným riešením v tejto situácii by bol podľa neho systém adresnej pomoci.
Vzhľadom na aktuálny vývoj sa naplnili očakávania rastu cien vplyvom daňových opatrení z vládneho konsolidačného balíčka, myslí si analytik 365.bank Tomáš Boháček. „Aj keď je hlavná časť skokového rastu inflácie z titulu úprav sadzieb DPH za nami, vzhľadom na nižšiu porovnávaciu bázu z minulého roka je zrejmé, že medziročne bude rásť inflácia aj po zvyšok roka,“ avizoval.
Druhá, aj keď menej výrazná vlna zdražovania príde podľa neho s príchodom novej transakčnej dane v apríli a vrchol vplyvu týchto opatrení očakáva tesne pred letom. „To sú riziká plynúce z domáceho prostredia, no existuje aj šanca na rast externej inflácie, ktorú môžu zvýšiť clá v zahraničnom obchode. Pre tento rok naše očakávania smerujú k rastu inflácie v metodike CPI na 4,2 %,“ doplnil Boháček.
