„Gruzínci si myslia, že ich podpora Ukrajine a snaha byť viac na Západ sa nezhodujú s politikou krajiny. Očakávali, že krajina bude viac hlasná v podpore Ukrajiny, ale to sa nedeje. Gruzínsko teraz nestojí ani na jednej strane,“ vysvetlila už skôr pre Zoznam Správy bývalá gruzínska diplomatka Natalie Sabanadzeová.
Minulý rok Európska komisia udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny, čím sa otvorila možnosť, že sa raz stane súčasťou bloku. Zároveň však varovala, že krajina postupuje príliš pomaly v kľúčových reformách, ako je riešenie politickej polarizácie a ochrana ľudských práv.
„Zákon vo svojej súčasnej podobe hrozí, že bude mať na občiansku spoločnosť a mediálne organizácie ochromujúci účinok, čo bude mať negatívne dôsledky pre mnoho Gruzíncov, ktorí z ich práce ťažia. Tento zákon je nezlučiteľný s hodnotami a štandardmi EÚ,“ reagoval najvyšší únijný diplomat Josep Borrell po minuloročnom predložení zákona.
Prieskumy hovoria, že Gruzínsky sen zostáva najobľúbenejšou stranou v krajine. Od posledných volieb v roku 2020 jeho popularita však oslabila. Či krajina teda bude smerovať viac na Západ, alebo zostane v ruských kliešťach, napovedia parlamentné voľby, ktoré Gruzínsko čakajú na jeseň.
