Prvý domáci, teda neimportovaný, výskyt choroby zvanej difylobotrióza potvrdili parazitológovia z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky. Toto ochorenie spôsobuje pásomnica škulovec široký. Tridsaťsedemročný muž sa nakazil pri konzumácii surových ikier šťuky z nádrže Lipno.
Kaviár zjedol muž v októbri minulého roka a po dvoch mesiacoch sa u neho objavili žalúdočné a črevné problémy, predovšetkým nadúvanie, informuje portál novinky.cz. Po ďalších dvoch mesiacoch vylúčil časť pásomnice. Následné špecializované lekárske vyšetrenie potvrdilo prítomnosť veľkého množstva vajíčok škulovca širokého a bola zahájená úspešná liečba.
„Túto nákazu možno považovať za prvý preukázaný prípad autochtónnej difylobotriózy v Českej republike,“ potvrdil Tomáš Scholz z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR.
Tento prípad naznačuje prítomnosť zavlečeného parazita v nádrži Lipno, ktorá by tak mohla predstavovať nové ohnisko choroby. Vedci však zdôrazňujú, že riziko nákazy ľudí je veľmi nízke. Zdrojom sú iba surové alebo nedostatočne tepelne upravené dravé ryby ako ostriež riečny a šťuka obyčajná.
Napriek tomu, že škulovec široký môže dosiahnuť dĺžku až niekoľko metrov, u väčšiny pacientov nespôsobuje vážne zdravotné komplikácie. „Difylobotrióza nie je závažné ani život ohrozujúce ochorenie a existuje veľmi účinná liečba,“ uviedol Scholz.
Škulovec široký je črevná pásomnica, ktorá môže dorásť dĺžky niekoľkých metrov. Jej životný cyklus zahŕňa dvoch medzihostiteľov: planktónne kôrovce (buchanky) a sladkovodné dravé ryby, v ktorých vnútorných orgánoch, svalovine, prípadne vaječníkoch sa vyvíjajú larvy infekčné pre človeka.
Hlavným definitívnym hostiteľom je človek, ktorý sa nakazí iba požitím surových alebo tepelne nedostatočne upravených rýb či rybích pokrmov, predovšetkým ostrieža riečneho a šťuky obyčajnej. Nakaziť sa môžu aj šelmy ako pes, mačka či líška. Vajíčka tejto pásomnice nie sú infekčné pre človeka.
Hoci juhočeskí parazitológovia vykonali podrobné genetické analýzy, nemožno vystopovať, ako presne sa parazit do Lipna dostal. Výskyt bol častejší skôr v minulosti, dnes je len v niekoľkých ohniskách, a to predovšetkým v alpských jazerách v severnom Taliansku, Švajčiarsku a Francúzsku a najmä v niekoľkých oblastiach Ruska.
„Najpravdepodobnejšie je, že parazita do priehrady zavliekol turista z endemickej oblasti, napríklad z Ruska, ktorý spolu so stolicou uvoľnil vajíčka pásomnice do vody alebo jej okolia,“ konštatoval parazitológ Roman Kuchta z Biologického centra AV ČR.
