V posledných rokoch narastajú obavy, že drobné častice známe ako mikroplasty sa nachádzajú prakticky všade na Zemi, od polárneho ľadu cez pôdu, pitnú vodu až po potraviny. Vedci teraz objavili nové metódy skúmania a s hrôzou zistili, že jediná litrová fľaša balenej vody obsahuje 240 000 zistiteľných nanoplastových fragmentov, čo je 10- až 100-krát viac ako predchádzajúce odhady založené najmä na väčších rozmeroch plastových častíc, uviedol denník iDnes.cz.
Nanoplasty sú také malé, že na rozdiel od mikroplastov môžu prejsť cez črevá a pľúca priamo do krvného obehu a odtiaľ sa dostať do orgánov vrátane srdca a mozgu. Môžu preniknúť do jednotlivých buniek a cez placentu sa dostať do tela nenarodených detí. Lekári budú teraz čeliť výzve zistiť, aký vplyv to bude mať na naše zdravie.
„Predtým to bola len temná neprebádaná oblasť. Štúdie toxicity len hádali, čo tam je,“ povedal spoluautor štúdie Beizhan Yan, environmentálny chemik z Lamont-Doherty Earth Observatory na Kolumbijskej univerzite. „Otvára sa nám okno, ktorým môžeme nazrieť do sveta, ktorý nám bol predtým skrytý.“
Výskumníci sa zamerali na sedem bežných plastov a vytvorili algoritmus založený na údajoch na interpretáciu výsledkov. „Jedna vec je detegovať častice, ale druhá je vedieť, čo vlastne detegujete,“ povedal Min.
Vedci testovali tri populárne značky balenej vody predávanej v Spojených štátoch a analyzovali plastové častice s veľkosťou len 100 nanometrov. V každom litri zistili 110 000 až 370 000 častíc, z ktorých 90 % tvorili nanoplasty, zvyšok boli mikroplasty. Určili tiež, ktoré zo siedmich konkrétnych plastov to boli, a zmapovali ich tvary a vlastnosti, čo by mohlo byť cenné v biomedicínskom výskume.
Jedným z bežných plastov bol polyetyléntereftalát alebo PET. Nebolo to prekvapujúce, keďže väčšina fliaš na vodu je vyrobená práve z neho. Používa sa aj na výrobu balených limonád, športových nápojov a príchutí, ako je kečup a majonéza. Do vody sa pravdepodobne dostáva, keď sa z fľaše odlamujú kúsky pri stláčaní alebo vystavení teplu. Niektoré štúdie naznačujú, že mnohé častice sa do vody dostanú pri opakovanom otváraní alebo zatváraní uzáveru a drobné kúsky sa z neho oddrú.
PET bol však prekonaný polyamidom, typom nylonu. Paradoxne, podľa Beizhana Yana pochádza z plastových filtrov používaných na „čistenie“ vody pred jej plnením do fliaš. Ďalšie bežné plasty, ktoré výskumníci našli, boli polystyrén, polyvinylchlorid a polymetylmetakrylát, ktoré sa používajú v rôznych priemyselných procesoch.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
