Objavuje sa však personálny problém, ktorý súvisí s nariadeniami prezidenta Donalda Trumpa. Vzhľadom na znižovanie počtu zamestnancov v štátnej správe a vysokým nákladom spojeným s testovaním vzoriek na pesticídy sa títo vedci obrátili práve na Cornellovu univerzitu.
„V laboratóriách Poľnohospodárskej služby došlo k škrtom, takže výsledky týchto pesticídov jednoducho nemôžu rýchlo spracovať. A zároveň je to pre nich veľmi nákladné,“ potvrdil McArt.
Päť stoviek vzoriek teda skončilo na jeho stole, lenže jeho laboratórium môže spracovať len 50 vzoriek za týždeň. Testovanie každej vzorky stojí približne 120 dolárov (105 eur), avšak s financovaním projektu našťastie pomáha anonymný súkromný darca.
Podobnú intenzitu vymierania už zažili
Laboratórium malo aktuálne v poradí vzorky na spracovanie pre iných klientov, ale McArt ich musel pozastaviť a požiadať klientov o zhovievavosť, keďže s výsledkami sa dostavia až o niekoľko mesiacov neskôr.
„Výsledky vzoriek amerického ministerstva poľnohospodárstva nebudú k dispozícii skôr ako za mesiac,“ ozrejmil McArt.
Nie je to prvýkrát, čo Spojené štáty zasiahlo podobne intenzívne vymieranie, aj keď prevažne šlo o lokálny úhyn. Napríklad pred dvoma rokmi zaznamenali floridskí včelári straty až 90 percent včelstiev a príjmov vo výške 4,28 milióna dolárov (3,5 milióna eur).
V tej dobe ale malo laboratórium kapacitu na vyšetrenie vzoriek, takže vedci rýchlo odhalili, že vinníkom boli takzvané neonikotinoidné pesticídy, ktoré sa pravdepodobne používajú na ničenie škodcu na pomarančoch.
Včely síce patria k mimoriadne inteligentným tvorom a ich inteligencia je skôr kolektívna ako individuálna, ale napriek tomu majú aj veľa slabých miest. Achillovou pätou je práve veľkosť kolektívov a tiež to, ako veľmi sú si navzájom geneticky podobné.
Nedokážu sa adaptovať klimatickým zmenám
Zatiaľ čo desiatky druhov divokých včiel sú svojou genetickou rozmanitosťou dobre chránené pred rôznymi patogénmi, u včiel medonosných to tak nie je. V momente výskytu vírusu, baktérie, parazita či predátora, ktorý sa naučí ich napadnúť, môže úplne rovnakú stratégiu využiť aj proti všetkým ďalším včelstvám a miera úhynu vzrastie. V prípade stiesnených priestorov, akými sú napríklad úle, šírenie akýchkoľvek patogénov veľmi uľahčuje.
Včely majú tiež problém s adaptáciou na klimatické zmeny. Súčasný spôsob života, ktorý spočíva v „spolupráci“ s človekom, a ktorý je prospešný obom stranám, funguje prakticky len od dôb, čo sa človek začal živiť poľnohospodárstvom, teda asi desaťtisíc rokov.
Väčšinu tej doby bola klíma planéty stabilná a vyvážená – lenže s príchodom klimatickej zmeny spôsobenej človekom, sa atmosféra planéty zahrieva oveľa rýchlejšie. Priemerné teploty v prvej štvrtine 21. storočia prekračujú všetko, čo včely v uplynulých tisícoch rokoch zažili. Rýchlosť zmien znamená, že adaptácia je pre nich biologicky náročná, a to napriek tomu, že na to majú pomoc ľudí.
