Zásah človeka do prírody núti zvieratá v ugandskom lese jesť trus netopierov plný vírusov. Vedci sa obávajú, že nám takýmto spôsobom môže vzniknúť nový problém. Informuje o tom portál topky.sk.
Výskumníci varujú, že vykonaná štúdia a zistenie upozorňuje na spôsob, ako sa vírusy z voľne žijúcich živočíchov môžu rozšíriť aj na ľudí. Projekt, ktorý viedol Dr Pawel Fedurek z Fakulty prírodných vied a škótskej medicíny uviedol, že divoké šimpanzy, no aj iné zvieratá v africkom lese Budongo sú nútené jesť exkrementy netopierov z dutín stromov takzvané guano.
Priamo pri konzumácii ich natočila skrytá kamera, informuje britská BBC. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Communications Biology.
Zvieratá sa k tomuto činu uchyľujú najmä po tom, čo ľudia v tejto oblasti zničili ich obvyklý zdroj potravy a nahradili ho pestovaním tabaku. Pôvodne jedli palmové listy, ktoré ľudia vyklčovali, pretože ich používali na sušenie tabakových listov, ktoré potom predávajú medzinárodným spoločnostiam.
Guáno je tak pre zvieratá alternatívnym zdrojom dôležitých minerálov, informuje phys.org. Vedci zbierali 6 mesiacov vzorky netopierieho trusu a zistili, že obsahuje betakoronavírus. Zatiaľ nie je jasné, či je tento typ vírusu prenosný aj na ľudí, ale prinajmenšom predstavuje spôsob, ako nový druh vírusu a infekcie môže prekonať bariéry medzi jednotlivými druhmi, uvádza v tlačovej správe Stirlingská univerzita.
27 neznámych vírusov
Štvrtinu z 27 vírusov nájdených v truse tvorili vírusy cicavcov, zvyšok tvorili vírusy hmyzu a iných bezstavovcov, uviedol profesor Tony Goldberg z univerzity vo Wisconsin-Madison v USA pre britské BBC. Všetkých 27 vírusov je ale pre vedcov zatiaľ veľkou neznámou, jeden z nich je ale príbuzným vírusu SARS Cov2.
Prepukne nová pandémia?
Výskumníkom sa tak podarilo zistiť, že forma odlesňovania poháňaná globálnym dopytom po tabaku môžu vystaviť prírodu neznámym ochoreniam a ľudstvo vystaviť ďalšiemu riziku. Zároveň však uviedli, že aj toto je spôsob, ako zlepšiť možnosti vo vede a zabrániť prepuknutiu pandémie v budúcnosti a prenosu ochorenia na človeka.
„Väčšina výskumu ohnísk a pandémií sa zamerala na obmedzenie šírenia vírusu, napríklad nájdením účinnej vakcíny, namiesto toho, aby sa v prvom rade zabránilo prenosu vírusu zo zvieraťa na človeka. Naša práca zdôrazňuje dôležitosť zistenia pôvodu chorôb,“ dodal vedúci štúdie Dr Pawel Fedurek.
