fbpx

V Afrike opäť odrezávajú nosorožcom rohy, aby ich zachránili pred pytliakmi

Ilustračná foto. Zdroj: Pexels - Casey Allen

V juhoafrickej provincii KwaZulu-Natal začali tento mesiac veterinári odrezávať nosorožcom rohy, aby im zachránili život pred pytliakmi. Pristúpili k tomu preto, že počet nosorožcov zabitých pytliakmi sa v JAR vlani zvýšil na 499 oproti predchádzajúcemu roku, kedy pytliaci zabili 448 týchto ohrozených zvierat práve najmä kvôli ich rohom. Informoval o tom denník El País.

„S ťažkým srdcom sa naša organizácia rozhodla zbavovať nosorožca rohov, je to v rozpore s tým, čo zastávame. Ale pretrvávajúca hrozba od pytliakov nás donútila k tomuto opatreniu na ochranu našich nosorožcov,“ povedal novinárom Sihle Mkhize z vládnej agentúry Ezemvelo, ktorá má na starosť ochranu zvierat a prírody v provincii KwaZulu-Natal.

Rezanie rohov funguje

Metóda odrezávania rohov nosorožcom veterinárovi nie je nová. Podľa denníka El País ju používali už koncom 80. rokov minulého storočia v Zimbabwe či Namíbii a v roku 2014 v niektorých regiónoch Juhoafrickej republiky. V juhoafrickom Krugerovom národnom parku, ktorý je domovom najväčšej svetovej populácie nosorožcov, v rokoch 2022 až 2023 aplikovali túto metódu asi sedemdesiatim percentám tamojšej nosorožčej populácie. To ale vtedy viedlo k tomu, že pytliaci sa presunuli do iných oblastí, kde tieto zvieratá rohy mali, napríklad do rezervácie v provincii KwaZulu-Natal.

Nosorožce odborné odrezanie rohu nebolia, pretože v ňom nemajú nervové zakončenia. Cíti iba vibrovanie motorovej píly, ktorou sa roh odrezáva. Ponechá sa asi 10 alebo 15 centimetrov rohu. Celá „operácia“, pri ktorej sa zviera upokojuje sedatívami, trvá podľa denníka El País asi 15 minút.

Problém je ale v tom, že rohy nosorožcom dorastajú, priemerne o 12 centimetrov za rok, takže odrezanie sa musí zhruba po roku a pol či dvoch rokoch opakovať, pokiaľ má pytliakov odrádzať. Pytliaci zvieratá často vážne zrania alebo zabijú. Nosorožie rohy sú na čiernom trhu žiadané ako dekoratívny predmet či pre údajné liečivé účinky, ktoré im pripisuje tradičná ázijská medicína.

Podľa denníka El País žije na svete už len asi 27-tisíc nosorožcov rôznych druhov, najviac práve v JAR, kam sa na nich každoročne jazdí pozerať do rezervácií tisíce turistov.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie