Švédski vedci preskúmali, akí žiaci najčastejšie využívajú nástroje umelej inteligencie. A súčasne sa pokúsili stanoviť, ako nastaviť tenkú hranicu medzi využívaním a zneužívaním tejto technológie v školách.
Keď sa pred dvoma rokmi objavil, pre mnohých zčistajasna, nástroj umelej inteligencie ChatGPT, vstúpil razantne do mnohých oblastí ľudského konania, píše portál ČT 24. Jednou z tých, kde doslova rozrazil dvere, bolo školstvo. Univerzity, stredné aj základné školy začali meniť pravidlá pre skúšanie aj domáce úlohy, a to v obave pred zneužívaním AI. Zatiaľ ale chýbali kvalitné dáta o tom, ako študenti naozaj s umelými inteligenciami pracujú.
Vedci zo Švédska teraz podrobne preskúmali vzťah medzi výkonnými funkciami (EF) dospievajúcich a používaním a vnímanou užitočnosťou AI pre školskú prácu. Ukázalo sa, že po pomoci od umelých inteligencií siahajú častejšie študenti s problémami.
„Študenti s väčšími problémami v oblasti EF považovali tieto nástroje za obzvlášť užitočné, hlavne pri plnení úloh,“ uviedol spoluautor práce Johan Klarin, ktorý súčasne pracuje ako školský psychológ. „To zdôrazňuje úlohu týchto nástrojov ako potenciálnej podpory pre študentov, ktorí majú problémy s kognitívnymi procesmi, ktoré sú kľúčové pre študijné úspechy.“
AI tak podľa tejto štúdie funguje ako palicu, o ktorú sa slabší študenti opierajú, aby udržali tempo so svojimi rýchlejšími spolužiakmi. Autori ale súčasne upozorňujú, že ak by sa študenti na nástroje AI spoliehali príliš, mohlo by to brzdiť, alebo dokonca spomaľovať ich študijné úspechy. Akoby pri používaní palice na oporu príliš oslabili svoje nohy. „To by sa malo pri zavádzaní podpory AI do škôl starostlivo zvážiť a dopady by sa mali študovať naprieč celou populáciou,“ dodala vedúca projektu Daiva Daukantaitėová.
Ako na to všetko prišli? Vykonali v skutočnosti rovno dve štúdie. Prvá mala vzorku 385 dospievajúcich vo veku 12 až 16 rokov, ktorí navštevovali štyri základné školy na juhu Švédska. Druhá štúdia zahŕňala 359 študentov vo veku 15 až 19 rokov, ktorí boli zapísaní na rovnakých školách.
Štúdie ukázali, že chatboty používa asi 15 percent mladších tínedžerov a 53 percent tých starších. Vedci sa domnievajú, že tento rozdiel sa dá vysvetliť zložitosťou problémov, ktoré žiaci riešia: starší študenti dostávajú častejšie zložité úlohy, s ktorými si nevedia sami poradiť, a tak hľadajú pomoc u „robotov“. Výskumníci tiež upozornili na jasnú slabinu svojho výskumu: štúdie vznikali v rôznej dobe – „štúdie dve“ takmer rok po „štúdii jedna“ – čo zrejme dosť dobre naznačuje, ako rýchlo sa počas tejto doby používania AI stalo všeobecne populárnejším.
Čo je však podstatnejšie, štúdie ukázali, že študenti, ktorí majú s výkonnými funkciami viac problémov, vnímajú generatívne AI ako výrazne užitočnejšie pre školskú prácu ako ich rovesníci. Možným dôvodom je, že títo študenti pri sebe reálne vidia väčšie zlepšenie ako ich spolužiaci, uviedli vedci.
