Technologické firmy často konštatujú, že napriek uvedeným negatívnym dopadom má AI o to väčší potenciál priniesť pozitívne zmeny. Napríklad zakladateľ spoločnosti Anafra pre ČTK uviedol, že AI je efektívna v riadení energií, v poľnohospodárstve, kde pomocou dronov monitoruje pôdu a plodiny, alebo v prevencii prírodných katastrof. „Umelá inteligencia ponúka mnoho výhod pre zlepšenie efektivity a ochranu životného prostredia, ale prináša aj významné výzvy a je zjavné, že vyváženie pozitívnych a negatívnych dopadov AI je kľúčové pre udržanie ekologickej rovnováhy,“ priznal.
Podľa Hvoreckého sa jedná o legitímne dôvody na používanie AI, avšak je dôležité mať na pamäti, že veľká časť využívania AI je skôr v podobe dopisovania si s ChatGPT alebo v produkcii obrázkov. „Umelá inteligencia nepochybne môže pomôcť znížiť uhlíkovú stopu. Problém ale je, že veľké jazykové modely sa na toto nepoužívajú,“ zdôraznil.
Hvorecký si myslí, že prvým krokom k riešeniu problému s AI je transparentnosť firiem v oblasti spotreby, ktorá vznikla pri prevádzke ich technológií. „Schválený akt Európskej únie o umelej inteligencii okrem iného túto podmienku zavádza. Väčšina najmladšej generácie používa veľké jazykové modely ako vyhľadávač, čo je neskutočná hlúposť,“ je presvedčený Hvorecký.
Dodal, že je to ale do istej miery spôsobené aj tým, že ľudia nemajú povedomie o dopadoch a energetickej náročnosti tejto technológie. Ak by však akt neviedol k väčšej transparentnosti firiem, potom je vraj možné uvažovať o regulácii a jej podobe.
