V nasledujúcich štyroch rokoch môžu ľudia pracujúci v hudobnom odvetví prísť až o štvrtinu svojich príjmov kvôli umelej inteligencii. Tvrdí to nová ekonomická globálna štúdia skúmajúca dopad novo vznikajúcej technológie na ľudskú kreativitu.
Štúdiu zverejnila pred pár dňami v Paríži Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov (CISAC), ktorá zastupuje viac ako 5 miliónov tvorcov po celom svete.
Hoci boom umelej inteligencie podstatne obohatil a ešte obohatí obrie technologické spoločnosti, práva tvorcov a toky príjmov sa v nasledujúcich niekoľkých rokoch drasticky obmedzia. A to ako v hudobnom, tak audiovizuálnom (AV) sektore. Ak do toho nezasiahnu politici.
Podľa novej štúdie môžu tvorcovia do roku 2028 prísť až o 24 percent zo svojich príjmov. Trh s hudobným priemyslom a AV generovaným umelou inteligenciou totiž porastie v nasledujúcich piatich rokoch exponenciálne – zo súčasných 3 miliárd eur na 64 miliárd eur v roku 2028.
Navyše tvorcovia podľa súčasných regulačných rámcov vo väčšine krajín prehrávajú na dvoch frontoch. „Neoprávnené použitie ich diel generatívnymi modelmi umelej inteligencie bude preberať odmenu získanú prostredníctvom autorských práv, zatiaľ čo sa zmenšia pracovné príležitosti,“ píše sa v štúdii.
Hudby vytvorenej pomocou AI bude čoraz viac
Správa predpovedá, že do roku 2028 bude exponenciálny rast generatívnej hudby s umelou inteligenciou predstavovať približne 20 % príjmu tradičných platforiem na streamovanie hudby a približne 60 % príjmov hudobných knižníc.
„AI má silu odomykať nové a vzrušujúce príležitosti. Ale musíme sa zmieriť s tým, že pokiaľ je zle regulovaná, generatívna umelá inteligencia má tiež moc spôsobiť veľké škody ľudským tvorcom, ich kariére a živobytiu,“ povedal prezident CISAC a bývalý člen skupiny ABBA Björn Ulvaeus pre The Guardian.
V rámci regulácií umelej inteligencie bola vybraná austrálska a novozélandská vláda, ktorá by mala prostredníctvom nového užšieho výboru Senátu pre správu o AI chrániť tvorcov po celom svete.
„Stanovením zlatého štandardu v politike umelej inteligencie, ktorý chráni práva tvorcov, a zároveň podporuje zodpovedný a inovatívny technologický rozvoj, môžu Austrália a Nový Zéland zabezpečiť, aby umelá inteligencia slúžila skôr ako nástroj na posilnenie ľudskej kreativity, než aby ju nahradila,“ dodal Ulvaeus.
Práve podľa samotného užšieho výboru Senátu by mali ostatné vlády zaviesť samostatné legislatívy AI a tiež viac chrániť kreatívnych pracovníkov.
„Náš priemysel prosperuje z ľudskej kreativity. Naši skladatelia a hudobní vydavatelia sú srdcom toho, čo robí austrálsky a novozélandský kultúrny export tak charakteristický,“ komentoval štúdiu výkonný riaditeľ austrálskej organizácie pre správu hudobných práv Apra Amcos Dean Ormston.
„Musíme zaistiť silnú ochranu ich práce, najmä domorodého kultúrneho a duševného vlastníctva, aby platformy umelej inteligencie rešpektovali protokoly a skôr rozširovali, než využívali kultúru prvých národov,“ dodal Ormston.
Podľa nedávnej správy americkej investičnej banky Goldman Sachs by umelá inteligencia mohla nahradiť až 300 miliónov pracovných miest po celom svete. Umelá inteligencia by ale tiež mohla viesť k tvorbe nových pracovných miest a zvýšeniu produktivity v rôznych odvetviach.
