Iľja Kovtun, len 20-ročný gymnastický fenomén a miláčik ukrajinského športu, sa ocitol pod paľbou kritiky po tom, čo sa rozhodol pre zásadný krok – požiadal o chorvátske občianstvo a plánuje reprezentovať túto krajinu na medzinárodnej scéne.
V čase, keď jeho rodná Ukrajina čelí vojnovému konfliktu, sa jeho rozhodnutie stretlo s vlnou nevôle a silného nesúhlasu nielen od verejnosti, ale aj od najvyšších športových predstaviteľov.
Je to citlivá vec
„Zmena vlajky počas vojny je mimoriadne citlivá vec. Ak sa niekto vedome vzdá ukrajinskej identity v týchto časoch, vnímame to ako neprijateľné,“ vyhlásil prezident Ukrajinského olympijského výboru Vadym Gutcajt. Zároveň pripomenul, že Kovtun ani jeho trénerka Iryna Gorbačevová svoj zámer vopred nekomunikovali s ukrajinskými športovými autoritami – a to napriek tomu, že stále poberali financie od štátu.
Kovtun pôsobí už od vypuknutia vojny v chorvátskom Osijeku, kde pod vedením Gorbačevovej ďalej trénoval a pripravoval sa na súťaže. To by ešte nebolo také výnimočné – viacerí ukrajinskí športovci našli zázemie v zahraničí. No jeho žiadosť o občianstvo a prestup pod inú vlajku je podľa ukrajinských predstaviteľov krokom cez čiaru.
„Len za posledné dva roky získal on a jeho trénerka z peňazí daňových poplatníkov viac ako 8,5 milióna hrivien na prémiách. K tomu treba pripočítať mesačné štipendiá, platy a cestovné náhrady. Ak sa rozhodol odísť, mal by všetko vrátiť,“ uviedol Pavlo Bulgak, bývalý poradca ministra športu.
Právne dôsledky
Hoci Gutcajt zatiaľ neoznámil konkrétne sankcie, je pravdepodobné, že dvojica príde o všetky štátne príspevky, a to spätne. Situácia môže mať aj právne dôsledky – najmä ak sa preukáže, že sa vedome rozhodli ostať mimo Ukrajiny a zároveň poberali verejné zdroje.
Kovtun, ktorý je už teraz držiteľom striebornej olympijskej medaily na bradlách, štvornásobným majstrom Európy a dvojnásobným medailistom z majstrovstiev sveta, sa doteraz k vzniknutej situácii verejne nevyjadril.
V očiach mnohých Ukrajincov sa však zmenil z národného hrdinu na symbol zrady – bez ohľadu na to, či ide len o športový pragmatizmus alebo snahu o stabilnejšie podmienky pre svoju kariéru.
