Za uplynulých 50 rokov sa v dôsledku ľudskej činnosti znížila populácia voľne žijúcich zvierat až o 73 %, konštatuje najnovšia správa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) s názvom Živá planéta (Living Planet Report 2024).
Je to už 15. správa, respektíve štúdia WWF o stave planéty a trendoch v globálnej biodiverzite. Štúdia skúma, ako zdvojená kríza, t. j. kríza v podobe kritického úbytku živej prírody, a klimatická kríza „posúvajú našu planétu bližšie k nebezpečným a nezvratným bodom zlomu“.
„Ak nič neurobíme, čoskoro dosiahneme body zlomu, z ktorých sa už nebude možné vrátiť späť,“ upozorňuje správa. „No máme ešte nádej. Rozhodnutia a kroky, ktoré v najbližších piatich rokoch prijmeme a urobíme, budú kľúčové pre budúcnosť života na Zemi.“
Body zlomu
Body zlomu nastávajú, keď „jednotlivé alebo kombinované tlaky, ako sú degradácia biotopov, zmeny vo využívaní pôdy, nadmerné využívanie zdrojov alebo zmena klímy, posunú systém za kritickú hranicu“.
Z monitorovanej populácie voľne žijúcich živočíchov len v samotných sladkovodných ekosystémoch nastal úbytok až o 85 %. Ďalším obrovským problémom je strata a degradácia biotopov, čo je „najčastejšia hrozba pre populácie voľne žijúcich zvierat na celom svete“. Medzi ďalšie vážne hrozby patrí klimatická zmena a znečisťovanie prírody.
Dramatický pokles monitorovanej populácie voľne žijúcich zvierat by mal byť „včasným varovným signálom, ktorý poukazuje na zvyšujúce sa riziko vyhynutia a straty zdravých ekosystémov“. Poškodené či narušené ekosystémy sú zraniteľnejšie. Postupne sa môžu blížiť k bodu zlomu, teda ku kritickej hranici, keď už budú potenciálne zmeny skutočne nezvratné.
Nasledujúcich päť rokov tak bude pre budúcnosť života na Zemi určujúcich. Ešte stále je možné zvrátiť negatívny trend, aby bola budúcnosť udržateľná. V opačnom prípade sa ocitneme v nekontrolovateľnom bode zlomu, respektíve „dôjde k viacerým bodom zlomu s potenciálne katastrofálnymi následkami“.
Takéto globálne body zlomu predstavujú pre ľudstvo a väčšinu živočíchov vážnu hrozbu. Môžu ešte viac ako dnes poškodiť či narušiť dôležité planetárne systémy a následne destabilizovať spoločnosti po celom svete. No „ak začneme konať hneď, ešte môžeme obnoviť našu živú planétu“. Dnes ešte môžeme zvýšiť odolnosť ekosystémov a znížiť vplyvy klimatickej zmeny a ďalších javov a faktorov prv, než tieto body zlomu nastanú.
Amazonský prales a jeho globálny vplyv
Jedným z takýchto globálnych bodov zlomu môže byť napríklad kolaps Amazonského pralesa, najväčšieho dažďového pralesa na svete. Tento dažďový prales s rozlohou 5,5 milióna km² zaberá približne polovicu Brazílie a je najlesnatejšou a biologicky najrozmanitejšou oblasťou na planéte. Obsahuje viac ako 10 % suchozemskej biodiverzity Zeme, absorbuje takmer 300 miliárd ton uhlíka a poskytuje domov pre vyše 47 miliónov ľudí.
Cez Amazonský prales preteká druhá najväčšia rieka sveta Amazonka dlhá 6400 kilometrov. Zároveň je to najširšia rieka sveta, keď na najširšom mieste dosahuje 11 kilometrov. Táto rieka je najväčším odvodňovacím systémom na planéte.
Podľa inej štúdie uverejnenej v septembri tohto roku sa rozloha amazonského dažďového pralesa za posledné štyri desaťročia zmenšila o plochu veľkú ako Francúzsko a Nemecko dohromady.
Klimatická zmena a odlesňovanie spôsobujú znížené množstvo zrážok a môžu urýchliť proces smerujúci k bodu zlomu, keď už environmentálne podmienky nebudú vhodné pre tropický prales. „To by spustilo nezvratnú zmenu,“ upozorňuje správa WWF. „Dopady by boli zničujúce pre ľudstvo aj prírodu,“ pričom takéto zmeny by zásadne ovplyvnili poľnohospodárstvo a produkciu potravín na celom svete. Zároveň by sa klimatická kríza ešte viac prehĺbila, pretože v dôsledku takýchto zmien by sa Amazonský prales zmenil z úložiska uhlíka na obrovský zdroj emisií.
Riešenia sú, realizácia viazne
Globálne dohody a riešenia smerom k udržateľnej budúcnosti sú, no ich realizácia na národných úrovniach je pomalá a zaostáva za tým, čo je potrebné urobiť pre splnenie cieľov pre rok 2030.
Správa WWF konštatuje, že „viac ako polovica cieľov udržateľného rozvoja na rok 2030 nebude splnená, pričom 30 % z nich sa zastavilo alebo zhoršilo v porovnaní s rokom 2015“. Môže to znamenať, že sa nevyhnutne spustí viacero katastrofálnych bodov zlomu. „Národné stratégie biodiverzity a akčné plány sú nedostatočné a chýba im finančná a inštitucionálna podpora.“
Lenže dnes je už najvyšší čas „urobiť opatrenia, ktoré zodpovedajú rozsahu výzvy“, pred ktorou stojíme. To znamená „zvýšiť a zefektívniť úsilie v oblasti ochrany prírody a zároveň systematicky riešiť hlavné príčiny straty biodiverzity“. To si však bude vyžadovať „transformáciu našich potravinových, energetických aj finančných systémov,“ upozorňuje správa WWF. „Máme len jednu živú planétu a jednu príležitosť, ako to urobiť správne.“
