To, čo som doteraz vídal v dokumentoch, mám zrazu pred očami a aj v ušiach. Keď posádka lode ponorí do mora hydrofón a ja počujem, ako spolu veľryby komunikujú, je z toho nielen neuveriteľná pastva pre oči, ale aj fascinujúce počúvanie.
Sme ale na otvorenom mori. Endorfíny a adrenalín pomaly odznievajú, a moja morská choroba sa začína naplno prejavovať. Robím všetko, čo je v mojich silách, aby som to zvládol.
Improvizácia predchádza sklamaniu
Po návrate do prístavu ma kvôli extrémnemu dažďu čaká noc v hoteli. Potrebujem vysušiť stan a oblečenie.
Na druhý deň svieti slnko a ja vyrážam k ľadovcu Exit Glacier. Nenáročný turistický chodník vedie popri ľadovcu až k okraju Harding Icefield.
Po túre smerujem k najjužnejšie dostupnému miestu polostrova, mestečku Homer. Musím improvizovať, keďže pôvodný plán vydať sa na túru medzi horami v Kachemak Bay a stráviť noc v horskej chatke, je kvôli zlému počasiu nerealizovateľný. Náhradný plán vymýšľam v miestnej reštaurácii s morskými plodmi, kde sŕkam chutný ramen s lososom.
Medvedie hody
Rozhodol som sa pre jednodňový výlet k medveďom v Národnom parku Katmai. Miesto je dostupné iba lietadlom a príznačné obrovskou populáciou medveďov. Žije ich tu zhruba 2 500 a ľudia z celého sveta ich sem chodia pozorovať.
Miestne rieky pre medvede núkanú luxusnú hostinu, lososy. Tie tadiaľto od júla približne do septembra migrujú, čo zvieratá využívajú na to, aby sa vykŕmili pred zimou, a prežili ju.
Je to miesto, kde dokonale zvládajú fúziu turizmu a divokej prírody. Každý návštevník musí prejsť školením a dodržiavať prísne pravidlá, aby si zvieratá na človeka nezvykli. Všade sú zvieracie cestičky, sprej proti medveďom je zakázaný.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
